Vojna ruží: Rozdiel medzi revíziami

'''Vojna ruží''' alebo '''vojna červenej a bielej ruže''' bol mocenský zápas v rokoch [[1455]] - [[1485]] o vládu v [[Anglicko|Anglicku]] prebiehajúci medzi dvoma vedľajšími vetvami kráľovského rodu [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]], [[Lancasterovci|Lancasterovcami]] a [[Yorkovci|Yorkovcami]].

Pomenovanie dostala podľa erbových[[erb]]ových znamení oboch súperiacich rodov - Lancasterovskej červenej a Yorkovskej bielej ruže.

I keď vypuknutie vojny malo viacero príčin, za hlavné je možno považovať tri. Bezprostrednou z nich bol nárok na trón vznesený vojvodom [[Richard z Yorku|Richardom z Yorku]]. Ten vládnucu dynastiu Lancasterovcov označil za uzurpátorov trónu a sám seba za právoplatného nástupcu. Vychádzal zo skutočnosti, že vojvoda z Lancasteru Henrich ešte v roku [[1399]] násilne zosadil a neskôr dal zavraždiť posledného panovníka z priamej línie Plantagenetovcov, svojho bratranca [[Richard II. (Anglicko)|Richarda II.]] a sám sa stal kráľom ako [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]] Richard svoj nárok obhajoval tým, že jeho matka bola pravnučkou vojvodu Lionela z Clarence, druhorodeného syna [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]]

Treťou a hlavnou príčinou vypuknutia vojny však boli pomery v krajine v prvej polovici [[15. storočia]]. Anglicko sa zmietalo v obrovskej anarchii, ktorú znásobovali meniace sa výrobné a sociálne vzťahy, podkopávajúce samotné základy feudálneho spoločenského poriadku. Vplyvom týchto zmien čoraz väčší spoločenský význam začal nadobúdať rodiaci sa meštiansky stav.

Po smrti kráľa syna Henricha IV. a jeho syna [[Henrich V. (Anglicko)|Henricha V.]], nastúpil na trón v roku [[1422]] ďalší kráľ rovnakého mena, syn druhomenovaného [[Henrich VI. (Anglicko)|Henrich VI.]] V čase nástupu na trón však nemal ešte ani rok, tak sa správa krajiny ocitla v rukách vysokej šľachty, tvoriacejtvorenej skupinuskupinou najvplyvnejších a najzámožnejších veľmožov. Ich vládnuce praktiky, hrabivosť a s ňou súvisiace zdieranie krajiny i jej obyvateľov vyvolávali medzi ľudom vlnu nevôle, rebélií a povstaní. Ľud volal po novej vláde, silnej kráľovskej moci, ktorá by v krajine nastolila poriadok. Psychicky chorý Henrich VI. (trpel slabomyseľnosťou) nebol schopný vládnuť sám. Silnejúca opozícia, pochádzajúca zo strednej a nižšej šľachty a bohatých mešťanov, žiadala odstránenie kráľa z trónu. Do jej čela sa postavil práve vojvoda Richard z Yorku, kráľovský miestodržiteľ v Írsku. Zhromaždil vojsko, s ktorým v roku [[1453]] vtrhol do Anglicka. Odstavil od moci kliku vysokej šľachty a sám sa ujal miesto neschopného kráľa vlády ako lord protektor. Lancasterovci však nemienili z mocenských pozícií ustúpiť v prospech druhej strany. Richard sa rozhodol hájiť svoje záujmy i za cenu použitia vojenskej sily.