Ludwig Andreas Feuerbach: Rozdiel medzi revíziami

▲-kriticky nadviazal na Hegla, najmä na filozofiu a to jeho kritika smerovala k vedeckému spôsobu filozofického dôkazu absolútna,

▲-skutočným dôkazom je len predstieraním dôkazu

▲-jedinou realitou o ktorej máme a môžeme mať pravdivé poznanie je '''zmyslový vzťah človeka k predmetom vlastných žiadostí'''

▲-realita jednotlivého zmyslového bitia je pre nás pravdou, zdrojom pravdivého poznania

▲-hľadal pravdivý ideál slobodného a aktívneho človek, zbaveného seba odcudzenia, toto hľadisko je spojené s odmietnutím Heglovej filozofie

▲-dôraz dáva PRIORITA –prírode a človeku, človeka vyhlasuje za predmetno – zmyslovú bytosť, ktorej existencia je podmienkou objektívnej existujúcej objektmi prírody

▲'''Problém odcudzenia''' – vo svojej práci „Podstata kresťanstva“ – filozof. kritika náboženstva – ústredným motívom, že nie Boh tvorí človeka na svoj obraz, ktorý je z neho vyabstrahovaná a postavená mimo neho, pri koncipovaní filozofickej kritike náboženstva.

▲-F vychádzal z Heglovej kategórie odcudzenia, ako prvý používa túto kategóriu na to, aby vyjadril pomer človeka, z jeho vlastným duchovným výtvorom, ktorým sa stali pre neho vonkajšou mocou, v jeho chápaní sa koncept odcudzenia mal stať nástrojom duchovného úsilia, smerujúceho k novoobjavenou stratenej jednoty človeka so seba samým

▲'''S kritikou náboženstva –''' vyznieva pojem „obrazu“využíva preto, lebo v náboženských názoroch sa podľa neho prevráteným spôsobom vyjadruje podstata človeka a tým aj neadekvátne podmienky jeho existencie

▲-v nábož.si človek odcudzuje svoju skutočnú podstatu, aký ju preniesol na Boha ako iluzórnu podstatu, predmetnú

▲'''Podstatu človeka Feuerbach chápe''' : ako predmet človeka, ktorý zjavuje zmyslové predmety, ľudskou podstatou, podnety človeka nie sú zmyslové predstavy, nevyčerpajú sa len zmyslovosťou, pretože ľudskú podstatu reprezentujú aj ľudské duchovné predmety a v ich rámci aj predstava o Bohu

▲-človek môže pochopiť svoju podstatu len zo skutočných reálnych predmetov, zatiaľ, čo zmyslové predmety sú mimo vlastných náboženských predmetov ako svojrázny artefakt ...potrieb nachádzajúcich sa vo vnútri človeka a javia sa ako odcudzená sila, ktorá stojí nad ním

▲-táto sila sa pripisuje Bohu alebo božstvám je práve vlastnou silou človeka, silou ľudského rodu

▲-človek je neustále vo vzťahu k veciam, ktoré však zvonkajšťujú jeho vlastnú podstatu, v procese zvonkajšťovania dochádza k sebaodcudzovaniu keď sa človek premieta do pojmu Boha, človek objektivizuje svoju bytosť a robí sa predmetom záujmu tejto zobjektivizovaním na subjekt, osobu premenenej bytosti, preto je náboženstvo neuvedomelým sebauvedomením človeka, v náboženstve je človek predmetu jeho vlastná podstata, odcudzenie človeka a premena na absolútno, ktoré vládne nad človekom

▲'''-náboženstvo nevzniká náhodne –''' je prirodzeným produktom individuálnej psychológie človeka, vo vnútri človeka, v našom vedomí sa nachádzajú objekty náboženských citov a viery, tento objekt nie je v človeku rodený

▲'''-náboženstvo nie je ani produktom ľudskej túžby''' po poznaní ich je výsledkom ľudských zážitkov a pocitov.

▲-náboženstvo je výtvor ľudskej prirodzenosti, v ktorej je prítomný strach ako obava o budúcnosť ale aj úsilie o človeka a šťastie

▲-nesúhlasí s teóriou vzniku náboženstva, v prvotných dejinách forma náboženstva sa človek rozdvojuje v sebe samom a hlavne voči sebe svoj protiklad od Boha,

▲-„prvobytý“ človek hľadá životné východisko uspokojenia svojich predmetno-zmyslových potrieb

▲-základ nábož.vytvára pocit závislosti človeka na vonkajšej prírode, tento pocit sa mu stáva univerzálnym pojmom na označenie a vysvetlenie psychologicko-subjektívneho dôvodu vzniku a existencie nábož., pocit závislosti mu umožňuje vysvetliť vznik náboženstva a negatívnych, pozitívnych príčin s afektov radosti, vďačnosti úcty...

▲ -náboženstvo sa zaoberalo gnozeologickou podstatou, že keď sa pojmy a idey s racionálnym obsahom neskúmajú vo vzťahu k predmetu, javu, zákonu, predmet skutočnosti a nehľadá sa ich pôvod práve v nej, ale sú zbožsťovované (hipostazované) stávajú sa pre človeka jedinou realitou, ktorá sama seba potvrdzuje, čím sa vytvoril predpoklad pre vznik a existenciu nábož.

▲'''-uvažovanie o otázkach priestoru a času''' – poukazujú na uskutočnenie pravej ľudskej podstaty, prebieha v praktickej realizácii lásky človeka k človeku – to je najvyššia praktická zásada (obrat k vo svetových dejinách – postulát – človek človeku bohom

▲-láska sa chápe ako nábož.srdca a nábož.ako citový vzťah človeka k človeku, ktorý sa do F doby nesprávne hľadal vo fantastickom odzrkadlení skutočnosti, je treba nájsť bezprostredne v láske medzi ty a ja

▲ - Prichádza k''' záveru,''' že nábož.je nevyhnutné nakoľko je reflexným obrazom aj emocionálnou tvorbou toho, čo ľuďom najviac chýba v živote, keďže nábož.názor pomáha prekonaniu problémov reálneho života, stali sa a sú nevyhnutnou súčasťou života bez ktorého by boli ľudstvo ešte nešťastnejší než sú – z týchto dôvodov má nábož.lásky významnú podstatu v spoločnosti

▲-nové ponímanie človeka v nemeckej filozofii ako zmyslovú bytosť

▲- len zmysly a nie myslenie samo o sebe nám sprístupňuje predmet v pravdivom zmysle. Človek si neprináša na svet nič iné než hlad a smäd t.j. prázdnotu s pocitom prázdnosti, túto prázdnotu pochopí ako pud po naplnení

▲-''' F nová filozofia =filozofia budúcnosti,''' ktorá prihliada na bytie a skúma ho ako jestvuje pre nás nielen ako mysliace ale ako skutočne existujúce bytie

▲'''-bytie ako skutočne reálny objekt''' je nám dané v zmyslovom nazeraní, pociťovaní a láske

▲-svetu je môže priamo porozumieť, zmyslovým kontaktom a nie čistým myslením, ktoré by sa od začiatku zásadne izolovalo od tohto

▲- bytie sa otvára tam, kde sa človek angažuje ako telesná bytosť celým svojim telom, tým sa otvára pre človeka aj možnosť

▲-tým, že F tvrdí, že telo vo svojej totalite je mojim ja, mojou podstatou, preto môžu existovať pocity akými sú pocit hladu, bolesti, lásky – vytvára človeku priamy kontakt k tajomstvu bytia

▲-zmyslový kontakt človeka zo svetom, v ktorom sa angažoval celou svojou bytosťou nazýva F „praxou“, poznanie, ktoré človek získaj v láske vášni, bolesti, nazýva „nazeraním“

▲'''-nazeranie''' chápe, veci, poznáva veci v širokom zmysle a myslenie v užšom zmysle

▲-pojmy šťastia, lásky boli v otázke etiky – človek bytostne túži po šťastí a túto túžbu nazval „egoizmom“ – láska k životu, ktorú považoval za kritériom morálky

▲'''-chápanie egoizmu''' – v zmysle rozumového, univerzálneho egoizmu, ide mu o správne ľudský motivovaný a pochopený záujem každého jednotlivého človeka,

▲-egoizmus nepokladá za protiklad altruizmu – tvoria antropologickú jednotu „Bez egoizmu nemáš hlavu, bez altruizmu nemáš srdce“

▲-cieľom F etiky, je emancipácia ľudí o nesprávnych predstáv o pozemskom živote, pri navrátení plného významu reálnym radostiam a starostiam ľudského života a ich šťastie – človek tu nie je pre morálku, ale morálka pre človeka, človek je kritériom mravnosti a nie naopak, mravnosť kritériom