Vojna ruží: Rozdiel medzi revíziami

Ona skutočnosť sa dostala na verejnosť na zasadnutí kráľovskej rady [[8. júna]] [[1483]]. Tu vyšlo najavo, že kráľ Eduard IV. prv než sa oženil s Alžbetou Woodvillovou bol ešte ženatý s Eleanor Butlerovou. Toto zistenie znamenalo, že druhé manželstvo kráľa Eduarda malo byť vyhlásené za neplatné a teda všetky Eduardove deti z druhého manželstva sú ľavobočkovia a nemajú nárok na následníctvo. V takom prípade legitímny nárok na trón prislúchal jeho o desať rokov mladšiemu bratovi Richardovi, vojvodovi z Gloucestru.

[[25. júna]] [[1483]] potom parlament vyhlásil uvedené skutočnosti za právoplatné a vojvodu z Gloucestru za kráľa Anglicka [[Richard III. (Anglicko)|Richarda III.]]

Šľachtická opozícia sa však s daným stavom nehodlala vyrovnať. Už na jeseň [[1483]] vyvolala v krajine povstanie, ktoré Richard potlačil. V januári nasledujúceho roku si dal parlamentom opäť potvrdiť svoje právo na trón po zomrelom Eduardovi, vylúčiac sz následníctva bratove deti.

Po potlačení povstania sa opozícia stiahla, ale iba nato aby pozbierala svoje sily. Hnala ju túžba zvrhnúť Richrada III. z trónu a odstaviť yorskú stranu od moci. Spojila sa s Lancasterovcami v zahraničí a na svoje čelo ustanovila dovtedy neznámeho vojvodu z Richmondu, [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha Tudora]], vzdialeného príbuzného Lancasterovcov, žijúceho v tom čase vo francúzskom exile. Tu pozbieral silné vojsko, s ktorým sa preplavil na pobrežie [[Wales|Walesu]]. [[22. augusta]] [[1485]] sa na [[Bitka pri Bosworthe|Bosworthskom poli]] pri [[Leicester|Leicestri]] odohrala rozhodujúca bitka, v ktorej našiel Richard III. svoju smrť.

Vojna trvajúca tri desaťročia úplne zdecimovala stav vyššej šľachty: zo sedemdesiatich lordov, zasadajúcich v roku [[1460]] v parlamente, ich koncom [[15. storočia]] ostalo osemnásť.