Jakub (Banská Bystrica): Rozdiel medzi revíziami

Jakub sa ako mestská časť Banskej Bystrice spomína už v [[13. storočie|13. storočí]]. Najstaršou stavbou, podľa ktorej je obec aj pomenovaná, je kostol sv. Jakuba. [[Gotika|Gotický]] [[kostol]] tvorí centrálnu časť Jakuba, viditeľnú zo všetkých pozícií v doline a z priľahlých vrchov. Ešte za čias Rakúsko-Uhorska z neho premiestnili do maďarského [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] vzácny neskorogotický tabuľový [[oltár]] s výjavmi zo života sv. Jakuba. Dnes je v kostole replika pôvodného oltára, starobylosť stavby dosviedča okrem architektúry aj zvon z roku [[1486]], jeden z najstarších na [[Slovensko|Slovensku]] a renesančné stallum s maľovanou architektúrou a nemeckými nápismi z prelomu 16. a [[17. storočie|17. storočia]]. V minulosti bol Jakub známy aj vyrezávaním religióznych krížov.

Pozemky na území dnešného Jakuba až do [[16. storočie|16. storočia]] patrili tažiarskym podnikateľom, mimo iného aj Petrovi Karlovi, podľa ktorého je pomenovaná susedná mestská časť Karlovo, ale aj známej ťažiarskej spoločnosti Thurzo-Fugger, ktorá v 16. storočí nemala konkurenciu v celom [[Uhorsko|Uhorsku]]. V roku [[1546]] prevzala správu nad väčšinou územia banská komora a zvyšok patril mestu. Komora tu vybudovala medený hámor, drôtovňu a valcovňu, ktoré spracúvali predovšetkým surovinu zo Španej doliny. V Jakube boli aj dve píly a kameňolom na lomový vápenec, dokonca aj vápenka.

Počas [[Druhá svetová Počas vojna|druhej svetovej vojny]] Jakub obsadili nemecké vojská, v lokalite prebiehali početné boje, v priebehu ktorých bol zničený železničný most týčiaci sa nad členitou krajinou, ktorý bol neskôr znova postavený. Jakub bol spod nemeckého velenia oslobodený 4. apríla [[1945]],