Uhorské korunovačné klenoty: Rozdiel medzi revíziami

Vo všeobecnosti sa pod korunovačnými klenotami rozumie koruna, žezlo a jablko. V skutočnosti je korunovačných klenotov viac. Okrem spomenutých sa pri akte korunovácie používali i ďalšie predmety, ako boli symbolické či skutočné zbrane, odevy, bohoslužobné predmety ([[Kniha|knihy]], [[Kresťanský kríž|kríže]]), na ktoré novokorunovaný panovník prisahal či [[Relikvia|relikvie]] (ostatky svätých).

Medzi korunovačné insígnie uhorských kráľov patrí koruna, plášť a meč [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana]], žezlo a krajinské jablko.

Oba predmety tvoria súčasť korunovačných klenotov. Plášť sa zdá byť jediným predmetom, ktorý bezpečne pochádza z obdobia panovania sv. Štefana. Dôkazom toho je na brokátovom, bohato vyšívanom plášti vyšitý nápis, že pôvodný kňazský ornát, z ktorého plášť prešili, daroval Štefan so svojou manželkou Gizelou kostolu Panny Márie v Székesfehérvári[[Székesfehérvár]]i. Meč používaný pri akte korunovácii bol krátky, pochádzajúci z [[Benátky (mesto)|Benátok]] z polovice 16. storočia. Pôvodný meč, ktorý bol použitý pri korunovácii sv. Štefana sa stratil, no pri inventarizácii umeleckých artefaktov klenotnice [[Pražský hrad|Pražského hradu]] bol objavený meč vikingského tvaru s kostenou ozdobou na rukoväti. Zistilo sa, že tento meč vlastnil už rímskonemecký cisár a český kráľ [[Karol IV. (SRR)|Karol IV.]] a v zozname jeho pamiatok z r. [[1355]] je zapísaný ako ''gladius beati Stephani regis'' (meč svätého kráľa Štefana). Je možné, že je to skutočný meč prvého uhorského kráľa.

Je tvorené drevenou, strieborným plechom pokrytou a jemným zlatým filigránom ozdobenou palicou a na ňu pripevnenou guľou z pravého horského kryštálu. Na guli s priemerom 7 cm sú vyryté tri sediace levy. Z gule vsadenej do zlatého orámovania visia zlaté retiazky ukončené zlatými guľôčkami. Rukoväť pochádza z obdobia 11. – 12. storočia a guľa, ktorá pochádza z oblasti dnešného Iránu[[Irán]]u, vznikla okolo 10. storočia.