Pieninské bradlové pásmo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Geológia: fix |
d →Geológia: fix2 |
||
Riadok 16:
# [[Czorsztynská jednotka]] alebo tiež čorštynský, podľa lokality [[gmina Czorstyn|Czorstyn]] v Poľsku, je najsevernejšia, tvorená jurskými sedimentami plytkovodného prostredia<ref name="Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I.">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s. </ref>, typická hiátom v spodnej kriede a charakteristickými pestrými slieňmi [[alb]]ského až [[mástricht]]ského veku<ref name="Vysvetlivky ku geologickej mape">Biely, A. (Editor), Bezák, V., Elečko, M., Gross, P., Kaličiak, M., Konečný, V., Lexa, J., Mello, J., Němčok, J., Potfaj, M., Rakús, M., Vass, D., Vozár, J., Vozárová, A., 1996; [http://www.gssr.sk/doc/geois/ms_prehl_gs_sk.pdf ''Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska (1 : 500 000)''] GÚDŠ, Bratislava, 76 s.</ref>.
# [[Kysucká jednotka]] (niekedy označovaná kysucko-pieninská jednotka) jej jurské sedimenty sú na rozdiel od predošlej z veľkej časti tvorené hlbokovodnými horninami ([[radiolarit]]mi)<ref name="Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R.">Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>.
# [[Pruská jednotka]] (alebo tiež nazývaná [[Niedzická jednotka]] alebo [[Czertezická jednotka]]) je prechodnou medzi plytkovodným a hlbokovodným prostredím <ref name="Mišík, M.">Mišík, M., 1997: ''
# [[Klapská jednotka]] tvorená [[exotikum (geológia)|exotickými]] [[flyš]]oidnými sedimentami, tvorí [[akrečný klin]], podľa niektorých názorov je to pôvodne čelná časť [[krížňanský príkrov|krížňanského príkrovu]] ([[fatrikum|fatrika]])<ref name="Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R."/> alebo exotická akrečná prizma<ref name="Mišík, M."/>.
# [[Oravská jednotka]] charakteristická vápencami so svojskou faunou amonitov, typické bradlá sa nachádzajú iba na [[Orava (región)|Orave]]<ref name="Mišík, M."/>.
| |||