Analógový signál

Analógový signál je daný spojitými funkciami spojitého času, alebo čiastočne spojitými funkciami spojitého času. Tým sa líši od diskrétneho signálu, ktorý je daný funkciami definovanými len v diskrétnych časových okamihoch a tvorí tak postupnosť funkčných hodnôt.

Analógové signály môžeme deliť na základe nosného média, čiže podľa média, ktorými sú prenášané. Hovoríme vtedy napríklad o akustických signáloch, elektrických signáloch, optických signáloch a podobne.

Genéza spojitých signálov

Spojité signály sú generované spojitými procesmi a systémami. Jedná sa napríklad o

• EEG - vzniká elektrickou aktivitou mozgu
• EKG - vzniká elektrickou aktivitou srdce
• reč - príklad akustického signálu
• výstup spojitého snímača, napríklad snímač teploty

Spracovanie spojitých signálov

Na spravovanie sú používané nasledujúce štandardné algoritmy, nezávisle od druhu analógového signálu.

• Filtrácia
• Zosilnenie
• Útlm
• Modulácia a demodulácia pomocou [[modulátor]a

Digitalizácia spojitých signálov

Z dôvodu spracovania signálu sa robí digitalizácia spojitých signálov. Dôvody digitalizácie nie sú len ekonomické (lacnejšie spracovanie a prenos dát), ale i technické, lebo s digitálnym signálom môžeme zachádzať tak, ako s analógovým nie je možné (bezstratový prenos an veľké vzdialenosti, sofistifikované spracovanie signálu a podobne).

Príkladom je rozpoznávanie reči - pomocou zložitých algoritmov je aplikovateľné len na digitalizovaných signáloch.

Základné analógové signály

• Jednotkový skok
• Impulzný signál, tzv. Diracova delta funkcia
• Sínusový signál