Prví [[Gréci]] na území Atiky boli [[Mykénčania]], ktorí tu založili mesto Atény. V polovici 2. tisícročia pred Kr. sa tu začali usadzovať grécke kměne [[Ióni|Iónov]], ktorí splynuli s gréckymi Mykénčanmi. Neskôr bola Atika kolískou gréckej civilizácie, v tejto dobe sa tu rozprávalo gréckou attičtinou, ktorá je považovaná za gréčtinu starovekej kultúry. Okrem Atén sa tu nachádzali mestá ako Sunion, Marathon či Megara. Attiku ovládol macedónsky kráľ [[Filip II. (Macedónia)|Filip]] a jeho syn [[Alexander Veľký]]. Potom kraj v 1 stor. p.n.l. ovládli [[Staroveký Rím|Rimania]], ktorí tu potom zvádzali boje s gréckym kráľom [[Mithridates|Mithridatom]], kráľom [[Pontos|Pontu]].
V rímskej dobe bola Atika z hľadiska kultúry dôležitým miestom. Korintský prieplav sa chystal vysekať už Caesar, no tento zámer sa mu nepodarilo uskutočniť. V r. 395 n.l. sa Atika dostala do [[Východorímska ríša|Východorímskej]] (gréckej Byzantskej ríše). VAtiku blízskostivyplienili Atikyrôzne sabarbarské kmene, v 4. a 5. stor. to boli [[Góti]], v 5 stor. Huni a v 6-8. storočí usadilikraj vyplienili slovanské kmene [[Milingovia|Milingov]], hoci [[Slovania]] Atiku[[Rumélia|Stredné Grécko]] nikdy neobsadilitrvalo neosídlili. Slovanské nebezpečenstvo sa podarilo Grékom zničiť definitívne až v 9 storočiastoročí. Význam Atiky upadol v 6. storočí, kedy boli zatvorené aténske akadémie a z kraja sa stala iba chudobná oblasť, pričom rozhodujúcu úlohu mali teraz v štáte predovšetkým anatólski Gréci. Z Atén však pochádzala aj cisárovná Irini. VPo tejtozničení dobeSlovanov patrilabola Atika dosúčasťou správneho celku thémy Hellas. Keď [[križiaci]] v r. [[1204]] dobyli [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] dostáva sa Atika do európskeho Latinského cisárstva, ktoré ovládalo aj [[Istanbul|Konštantinopol]]. V r. 1261 sa však Byzancia obnovila, avšak Atika ostala pod správou Európanov v štáte Atény. V tomto období prichádzajú do Atiky z dnešného [[Albánsko|Albánska]] kmene [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí sú jazyovo pribuzní s Albáncami. V tejAtike, dobena rozdiel od Boiótie bolo grécke obyvateľstvo Atiky zdecimované rôznymi vojnami a tak tu Arvaniti získali prevahu, keď splynuli s pôvodným gréckym obyvateľstvom. Výnimkou bolibol iba Atény, [[Pireus (prístav)|Pireus]] a okolie, kde ostalisa neskôr Gréci znovuusadili. Arvaniti sa tu podrobili gréckym šľachticom a pokladali sa za Grékov, pričom rozprávali albánskym jazykom. V 15 storočí ovládli Atiku [[Turci]], ktorí neskôr zriadili v aténskej Akropole pevnosť, v byzantskej dobe slúžila ako [[kostol]]. V nasledujúcich storočiach sa v Atike usadila aj židovská komunita a niekoľko Arvanitov prestúpilo na islam. V 19 storočí povstalo grécke obyvateľstvo na [[Peloponéz]]e a v južnom Grécku proti [[Osmanská ríša|Turkom]], ktorých tiež za pomoci Arvanitov porazili a v roku [[1830]] bolo vyhlásené [[Grécke kráľovstvo]]. Hlavným mestom sa stala dovtedy malá dedina [[Atény]] (Athina), v ktorej žilo grécke obyvateľstvo. Turecké vojská sa stiahli z pevnosti na [[Akropola|Akropole]], ktorú sa v minulosti Benátčanom podarilo zbombardovať a tak sa poškodil [[Partenón]], ktorý bol dovtedy v relatívne dobrom stave. Atény potom osídlili Gréci z rôznych častí Grécka a [[Anatólia|Anatólie]]. Prístav Pireus bol osídlený Grékmi z neďalekých ostrovov. Väčšina obyvateľstva Atiky však stále boli Arvaniti, ktorí však mali označenie albanofónni Gréci. Po katastrofe v gréckom maloázijskom meste [[Izmir|Smyrna]] sa odtiaľto do Atiky prisťahovalo približne 200 000 Grékov. Po následnej Grécko-tureckej výmene obyvateľstva v r. 1923 sem prišliprišiel ďalšíešte anatólskiraz taký počet [[Maloázijskí Gréci.|Anatólskych Grékov]].
