Verzia z 20:38, 14. marec 2009 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací →‎Názory na vedomie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:43, 14. marec 2009 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Vedomie''' je komplexný pojem z [[medicína\|medicíny]], [[psychológia\|psychológie]] a [[filozofia\|filozofie]], kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého. Patrí k zatiaľ nevyriešeným otvoreným otázkam a základným problémom ako v „materiálnom“ - (napríklad interakcia vedomia s hmotou pri pozorovaní merania v kvantovej mechanike), tak aj v „nemateriálnom“ (filozofickom, psychologickom, atď.) aspekte. ▼ ~~== Definícia (medicínska): ==~~ '''Vedomie''' je stav, v ktorom prebiehajú psychické funkcie, ktoré si jedinec uvedomuje a je schopný ich vzťahovať k svojmu "ja". Je to jednak uvedomovanie si seba samého, jednak bdelosť - stav [[centrálna nervová sústava\|centrálnej nervovej sústavy]], schopnosť reagovať na podnety. Vedomie fyziologické sa nazýva vedomie lucídne (jasné, čisté). Aj u zdravých ľudí môže však dochádzať k zmenám vedomia: v spánku, pri nadmernej únave, v hypnóze a pod.▼ V najširšom zmysle slova je vedomie súbor predstáv (pocitov, myšlienok, citov, vôle atď.), ktoré o nejaká osoba v danom okamihu o sebe (o svojich duševných a duchovných stavoch) má. == Medicína == ▲~~'''~~Vedomie~~'''~~ je stav, v ktorom prebiehajú psychické funkcie, ktoré si jedinec uvedomuje a je schopný ich vzťahovať k svojmu "ja". Je to jednak uvedomovanie si seba samého, jednak bdelosť - stav [[centrálna nervová sústava\|centrálnej nervovej sústavy]], schopnosť reagovať na podnety. Vedomie fyziologické sa nazýva vedomie lucídne (jasné, čisté). Aj u zdravých ľudí môže však dochádzať k zmenám vedomia: v spánku, pri nadmernej únave, v hypnóze a pod. Chorobou ovplyvnené vedomie, je iné, ako u zdravého jedinca. Chorobou sa ovplyvňuje stav vedomia, ktorým sa následne mení aj obsah vedomia. Aj pri ťažšej chrípke sa mení stav vedomia. Stav vedomia môžu meniť rôzne fyziologické zmeny v tele človeka, ktoré majú dopad na centrum vedomia v mozgu. Takéto zmeny sú chápané aj ako jedna z možností existencie tzv. duševných chorôb. === Funkcie vedomia: === Bdelosť (vigilita) Jasnosť (lucidita) Řádek 11 ⟶ 15: Sebauvedomovanie - schopnosť hodnotiť vlastné chovanie, zaujať k nemu postoj; zahŕňa aj uvedomenie si hodnotenia vlastnej osoby na základe posúdenia iných ľudí (heteroidentifikácia) ▲'''Vedomie''' je komplexný pojem z [[medicína\|medicíny]], [[psychológia\|psychológie]] a [[filozofia\|filozofie]], kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého. Patrí k zatiaľ nevyriešeným otvoreným otázkam a základným problémom ako v „materiálnom“ - (napríklad interakcia vedomia s hmotou pri pozorovaní merania v kvantovej mechanike), tak aj v „nemateriálnom“ (filozofickom, psychologickom, atď.) aspekte. ~~Posledné štúdie naznačujú dokonca možnost existencie vlastného časopriestoru, energie a informačného poľa (holografická paradigma).~~ ~~== Štruktúra vedomia ==~~ Štruktúra vedomia podľa [[Jean Piaget\|Jeana Piageta]] nie je daná, subjekt, ľudský jedinec ju nenachádza hotovú, ani ju prosto nekonštatuje, ale vytvára ju svojou činnosťou, ktorá sa vyvíja z aktivity senzomotorickej do činnosti operačnej, ktorej najvyšší vývojový stupeň predstavuje hypotetickodeduktívne myslenie.<ref>{{filit\|fvs_/struktura_vedomia_piaget_j.html}} ''Štruktúra vedomia (piaget, j.)''</ref> == Psychológia == Řádek 40 ⟶ 37: Význam pojmu sa však mení. Pojem do novovekého slovníka prakticky zaviedol [[René Descartes]], ktorý pojem odčlenil od [[svedomie\|svedomia]] a chápal ho ako zastrešujúci pojem pre chápanie, predstavy, pocit, vôľu, pochybnosť a podobne. [[Gottfried Wilhelm Leibniz]] rozlišoval apercepciu („vedomie alebo reflexívne poznanie tohto vnútorného stavu“) a [[percepcia\|percepciu]]. [[John Locke]] a [[David Hume]] chápali vedomie ako vedomosť o vnútorných zážitkoch, na rozdiel od Descarta však odmietali myšlienku, že by za vedomím stála [[duša]]. [[Immanuel Kant]] rozlišoval empirické vedomie (celok rôznych predstáv vo vzťahu k „ja“) a transcendentálne vedomie (syntetická apercepcia, sebauvedomovanie). U [[Karl Marx\|Karla Marxa]] vedomie označuje všeobecne duchovnú činnosť človeka. Realisti, materialisti, behavioristi a operacionalisti považujú vedomie na rozdiel od napr. Descarta a iných, len za odvodený jav. Napríklad materialisti chápu vedomie ako najvyšší produkt vývoja hmoty. ~~== Skutočnosť ==~~ ~~{{vierohodnosť}}~~ Vedomie - superfyzikálna skutočnosť - základna látka tvoriaca viditeľný i neviditeľný(v ramci spektra) vesmír. Nižšie kategórie ako myseľ a cit sú z objektívneho stanoviska považované za napäťové zhluky minimálneho potenciálu (tvorivého) obsiahnutého vo vedomí ako kvalitatívne najvyššiej kozmickej substancii, čiže ich možno v rámci kozmickej tvorby považovať za procesy vytvorené na "poli" vedomia - t.j. už nie sú vedomím samým(z hľadiska vedomia sú to "objekty" vo vedomí). Vnímateľná forma hmoty sa teda považuje za najhrubší(v rámci napäťového zhluku)-najpomalší(z pohľadu jadrového kmitočtu)a najvzdialenejší(kvalitatívne) prejav vedomia. Vedomie sa prejavuje v žijúcich bytostiach v 3 obmenenných formách - nadvedomie, denné vedomie, podvedomie. Záchovným činiteľom tendencií vo vedomí je fiktívny činiteľ vyznačujúci sa sebauvedomením /Ja/, ktorý vzniká vzájomným pôsobením jednotlivých zážihov vedomia - uvedomovaním, ktoré predstavuje základnu funkciu vedomia. Podvedomie je charakterizované vedomím obsahujúcim zhluk dojmov pochadzajúcich z činnosti zmyslových orgánov ako jednotlivých foriem citového vnímania. Predstavuje teda z praktickej psychologickej stránky "povahu" bytosti (tým určuje uplatnenie citu v bytosti - čiže jej morálnu hodnotu). Denné vedomie je súhrn myšlienkového, zmyslového vedomia a sebauvedomenia (pokiaľ činnosť niektorej časti denného vedomia poklesne - do činnosti sa uvádza podvedomie). Nadvedomie je stav vedomia umožnujúci vnímať jednotlivé formy vedomia a ich funkcie. Nadvedomie vzniká(v bytosti - lebo samo o sebe je to existujúci potenciál neviazaný na konkrétnu bytosť) očistením procesov prebiehajúch v dennom vedomí od vzťahov k podvedomiu. == Názory na vedomie == Řádek 54 ⟶ 47: </ref> [[materializmus]]: Vedomie je produkt alebo funkcia [[hmota\|hmoty]]. == Referencie ==

Vedomie: Rozdiel medzi revíziami