Verzia z 05:57, 11. jún 2008 upraviť Lady Rowena (diskusia \| príspevky) 4 740 editací preklad z EN		Verzia z 17:09, 15. marec 2009 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 2: \|Meno = François Mansart \|Portrét = Francois Mansart.jpg \|Popis = ''[[Francúzsko\|francúzsky]] [[architekt]]'' \|Dátum narodenia = [[13. január]] [[1598]] \|Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] Riadok 15: V [[20. roky 17. storočia\|20. rokoch]] [[17. storočie\|17. storočia]] už bol uznávaný ako architekt pre svoj štýl a zručnosť, ale bol vnímaný tiež ako tvrdohlavý a ťažký perfekcionista, búrajúci svoje konštrukcie, aby začal znovu stavať na ich mieste nové budovy. Len najbohatší si mohli dovoliť pracovať s ním, pretože Mansartove diela boli vďaka jeho spôsobu stavby veľmi drahé. Jediný príklad jeho rannej tvorby, ktorý sa zachoval, je zámok [[Balleroy]], postavený na objednávku kancelára [[Gaston d'Orleans\|Gastona d'Orleans]], ktorý sa začal stavať v roku [[1626]]. Vojvoda bol veľmi potešený výsledkom, takže pozval Mansarta, aby zrenovoval jeho zámok de Blois ([[1635]]). Architekt zamýšľal prebudovať bývalú kráľovskú rezidenciu kompletne, ale jeho plán boli zmarené a len nakoniec bolo zrekonštruované len severné krídlo, a to podľa Mansartových plánov. Väčšina Mansartových stavieb bola postupne zrekonštruovaná alebo zbúraná. Najlepšie zachovaný príklad jeho zrelej tvorby je zámok Maisons-Laffitte, ktorý jedinečne zachováva originálnu interiérovú výzdobu, a to vrátane veľkolepého schodiska. V [[40. roky 17. storočia\|40. rokoch]] [[17. storočie\|17. storočia]] pracoval Mansart na kláštore a kostole [[Val-de-Grâce]] v Paríži, veľmi žiadanej objednávke od [[Anna Rakúska\|Anny Rakúskej]]. Jeho údajná márnotratnosť viedla k tomu, že bol nahradený poddajnejším architektom, ktorý v podstate pokračoval v Mansartovom pláne. V [[50. roky 17. storočia\|50. rokoch]] [[17. storočie\|17. storočia]] sa zameral na politických odporcov kardinála Mazarina, pre ktorého Mansart často pracoval. V roku [[1651]] vyšiel pamflet "''La Mansarade''", ktorý obviňuje architekta z divokej márnotratnosti a intríg. Po nástupe [[Ľudovít XIV.\|Ľudovíta XIV.]] na trón prišiel Mansart o mnoho zo svojich objednávok, ktoré boli zadané iným architektom. Jeho návrhy na prerobenie [[Louvre\|Louvra]] a na kráľovské mauzóleum v [[Saint-Denis]] sa nikdy neuskutočnili. Niektoré z jeho plánov boli postupne znovu použité jeho prasynovcom, [[Jules Hardouin Mansart\|Julianom Hardouinom Mansartom]], ktorý nebol tak geniálny a individualistický. Mansart je známy ako autor prvých ~~mansartových~~manzardových striech, ktoré vytvoril a použil na svojich budovách. Nevynašiel nový druh strechy, no ~~mansartová~~manzardová strecha sa stala veľmi rozšírená vo všetkých jeho konštrukciách. == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:François Mansart}} ~~{{Architektonický výhonok}}~~ ~~{{Biografický výhonok}}~~ {{DEFAULTSORT:Mansart, François}} Řádek 31 ⟶ 28: [[Kategória:Francúzski architekti]] [[Kategória:Barokoví architekti]] [[de:François Mansart]]

François Mansart: Rozdiel medzi revíziami