|
'''Ján Kubašek''' Ján(* [[15. apríl]] [[1885]], [[Stará Ľubovňa]] – -† [[16. jún]] [[1950]]) Yonkers,bol Newslovenský Yorkpolitik, USA.publicista Stručnýa životopis.kňaz v USA.
Navštevoval gymnázium v Podolínci a v Spišskej Novej Vsi, maturoval v roku 1902 a v októbri toho istého roku emigroval do USA. Neskôr sa rozhodol stať sa kňazom a v roku 1912 vyštudoval teológiuv Arcibiskupskom seminári svätého Jozefa v [[Yonkers]]. Vysvetili ho dňa 14. februára 1919. V Yonkers pôsobil až do svojej smrti. Pôsobil v krajanských spolkoch, bol spoluzakladateľom a v rokoch 1915 – 1919 aj predsedom Združenia slovenských katolíkov. Prispieval do viacerých krajanských časopisov, ako ''Dobrý pastier'', ''Jednota'', ''Katolícky Sokol'','' Slovák v Amerike'', ''Národné noviny''.
Ján Kubašek, kňaz, publicista a krajanský pracovník, narodil sa 14.4.1885 v Starej Ľubovni v roľníckej rodine, otcovi Jánovi Kubašekovi a matke Márii rod. Bobáľovej. Ľudovú školu navštevoval v Starej Ľubovni, gymnázium v Podolínci a Spišskej Novej Vsi, kde v roku 1902 zmaturoval. V októbri 1902 precestoval do USA a spočiatku pracoval ako bankovým úradník v meste Olyphante v štáte Pensylvánia. V roku 1906 sa rozhodol pre kňazské povolanie a vstúpil do arcibiskupského Seminára sv. Jozefa v Yonkers. Po odchode tamojšieho farára Júliusa Szabóa do Uhorska bol v Auguste 1913 vymenovaný za farára vo Farnosti najsvätejšej Trojice v Yonkers práve Ján Kubašek a v tejto funkcii zotrval až do svojej smrti v roku 1950 napriek slepote, ktorá ho postihla v roku 1927.
Bol jedným zo slovenských autonomistických aktivistov, mal čulé styky s [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masarykom]] a [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikom]]. V roku [[1918]] sa stal jedným zo signatárov [[Pittsburská dohoda|Pittsburgskej dohody]].
Ján Kubašek bol mimoriadne pracovitým kňazom a zapáleným národovcom. Pri kostole postavil kláštor pre rehoľné sestry-dominikánky 1914 a modernú budovu školy v roku 1926.
Netreba zabudnúť ani na duchovnú pomoc, ktorú poskytoval slovenským a českým dobrovoľníkom pred odchodom do Francúzka vo výcvikovom tábore v Stamforde v štáte Connecticut.
Farnosť Najsvätejšej Trojice sa aktívne podieľa aj na hmotnej pomoci novovzniknutému česko-slovenskému štátu zbierkami ručných prác, šatstva a na zbierku iniciovanú v roku 1915 Albertom Mamatejom známu pod názvom Milion Dollar Drive, prispeli slovenskí farníci z Yonkers sumou 10 000 dolárov. Ďalšie zbierky boli zorganizované na podporu činnosti Spolku sv. Vojtecha 2000 dolárov, v roku 1926 odovzdali Andrejovi Hlinkovy 1500 dolárov a slovenským biskupom vyše 1000 dolárov.
Už počas štúdia v kňazskom seminári sa Ján Kubašek zúčastňoval na rozvoji slovenského krajanského hnutia v USA. Spolu s priateľom, Štefanom Krasuľom, rodákom z Námestova, šíril medzi rodákmi slovenskú kultúru distribuovaním slovenských kníh a časopisov. Počas prvej svetovej vojny obvinil maďarský časopis Krajan, že slúži záujmom nepriateľskej mocnosti a jeho obvinenie potvrdil i súd. Koncom roku 1914 bolo na yonkerskej fare založené Združenie slovenských katolíkov a za jeho predsedníctva začal vychádzať tlačový orgán združenia Dobrý pastier, do ktorého Kubašek často prispieval. Písal aj do iných slovenských časopisov, napr. Katolícky sokol, Jednota Národné noviny, Slovák v Amerike a pod.
Ján Kubašek sa aktívne podieľal na boji za získanie samostatnosti Slovákov. Udržiaval živé styky s Milanom Rastislavom Štefánikom a Tomášom G. Masarykom.
20. septembra 1917 sa v newyorskom hoteli Plaza na jeho podnet zišli slovenskí kňazi osobne s M. R. Štefánikom. Na tejto schôdzi sa prítomní kňazi dohodli na programe ďalšej spolupráce s Čechmi a prihlásili sa k programu Slovenskej ligy v USA. Vyvrcholením jeho boja o samostatné Slovensko bol podpis Pittsburskej dohody uzavretej 30. mája 1918 v Pittsburghu medzi zástupcami Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia, Zväzu českých katolíkov a T.G. Masarykom ako predstaviteľom Česko-Slovenskej Rady preto „lebo to bol dp. Kubašek Yonkerský farár ktorý presvedčil profesora Masaryka a ostatných na schôdzi prítomných členov Česko-Slovenskej Rady o potrebe podobnej zmluvy.“ Dohoda upravovala Štátoprávne postavenie Slovenska v budúcom štáte: „Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívnu, svoj snem a svoje súdy. Slovenčina bude úradným jazykom v škole, úrade a vo verejnom živote vôbec.“
== Externé odkazy ==
| 