Karen Horneyová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Metju (diskusia | príspevky)
d +kat. Osob. v medicíne
Metju (diskusia | príspevky)
typo
Riadok 11:
'''Karen Horneyová''' (* [[16. september]], [[1885]], [[Eilbek]] v [[Nemecko|Nemecku]] - † [[4. december]], [[1952]], [[New York]] v [[USA]]) bola nemecko-americká [[psychiater|psychiatrička]] a [[psychoanalýza|psychoanalytička]].
 
Jej otec Berndt Henrik Wackels Danielsen, (pôvodom [[Nórsko|Nór]]), bol uznávaný námornícky kapitán a o devätnásť rokov mladšia matka Sonni bola dcérou architekta z Amsterodamu. Karen mala o tri roky staršieho brata Berndta. V období dospievania stranila hlavne matke proti otcovi. Matka Karen je často popisovaná ako „zbožňovaná“. Už v trinástich rokoch bola pevne rozhodnutá, že sa stane lekárkou, i keď jej otec vzdelanie žien neschvaloval. Nedalo sa teda očakávať, že by jej štúdium podporil. Otca však napriek tomu obdivovala a ako dieťa ho sprevádzala na niekoľkách dlhých cestách. Za veľkej podpory matky sa Karen podarilo nastúpiť na gymnázium v [[Hamburg]]u.
Karen mala o tri roky staršieho brata Berndta. V období dospievania stranila hlavne matke proti otcovi. Matka Karen je často popisovaná ako “zbožňovaná”.
Už v trinástich rokoch bola pevne rozhodnutá, že sa stane lekárkou, i keď otec vzdelanie žien neschvaloval. Nedalo sa teda očakávať, že by jej štúdium podporil. Otca však napriek tomu obdivovala a ako dieťa ho sprevádzala na niekoľkách dlhých cestách.
Za veľkej podpory matky sa Karen podarilo nastúpiť na gymnázium v [[Hamburg]]u.
 
Manželstvo Kareniných rodičov sa po pretrvávajúcich nezhodách definitívne rozpadlo v roku 1904. Po gymnáziu Karen nastúpila v roku 1907 vo [[Freiburg]]u na lekársku fakultu. Karen často utekala k večnému "zamilovávaniu„zamilovávaniu sa"sa“. PoniekoľkýchPo niekoľkých nevydarených vzťahoch na strednej škole naviazalanadviazala nový vzťah so spolužiakom medicíny Louisom Grotom. Medzitým si Karen začala aj s Grotovým priateľom Oskarom Horneyom, ktorý študoval politickú ekonómiu. V roku 1909 sa zosobášili.
 
Karen medzitýmzároveň študovala na berlínskej neuropsychiatrickej klinke. Tu sa zoznámila s [[Karl Abraham|Karlom Abrahamom]], ktorý bol prvý uznávaný berlínsky [[psychoanalýza|psychonalytik]] a k nemu nastúpila kvôli pretrvávajúcim depresiám a sexuálnym problémom. V roku 1910 zomierazomrel Karenin otec. I keď sa po smrti otca Karenine depresie ešte viac prehĺbili, psychoanalýzu u Abrahama ukončila. Karen sa nepovažovala za krásnu (i keď bola považovaná za veľmi peknú ženu) a snažila sa teda, ako hovorievala, “upútať„upútať svojou inteligenciou”inteligenciou“. V roku 1911 zomierazomrela jej matka Sonni a mesiac nato sa jej narodila prvá dcéra Brigitte. V roku 1913 sa jej narodila druhá dcérkadcéra Marianne, a v roku 1916 dcérkadcéra Renate.
 
V roku 1920 vznikla v [[Berlín]]e 1. psychoanalytická klinika a v tom istom roku 1. psychoanalytický inštitút, kde sa Karen stala prvou členkou - ženou. Horneyová napísala 5 kníh. Medzi jej navýznamnejšie prínosy do oblasti psychoanalýzy patrí polemika s [[Sigmund Freud|Freudovým]] pojmom [[závisť penisu|“závisť„závisť penisu”penisu“]], [[prirodzená identifikácia dcéry s matkou]], odmietanie biologicky determinovaného [[ženský masochizmus|ženského masochizmu]], [[autoanalýza]], psychologické dôsledky nerovnoprávnosti pohlavia. Medzi ďalšie názory patrí i to, že muži ženám [[závisť materstva|závidia materstvo]]. Vo svojich neskorších publikáciách stále viac zdôrazňuje velký spoločenský tlak, ktorý je vyvíjaný na rodičov a ako negatívne ovplivňuje individualitu detí. Na základe toho potom vypracovala tzv. [[model interpersonálnych štýlov]] a zaviedla pojem [[bazálna úzkosť]]. Ovplyvnila mnoho psychoanalytikov a psychiatrov i mnohé feministické hnutia.
V roku 1920 vzniká v [[Berlín]]e 1. psychoanalytická klinika a v tom istom roku 1. psychoanalytický inštitút, kde sa Karen stala prvou členkou - ženou. Horneyová napísala 5 kníh.
Medzi jej navýznamnejšie prínosy do oblasti psychoanalýzy patrí polemika s [[Sigmund Freud|Freudovým]] pojmom [[závisť penisu|“závisť penisu”]], [[prirodzená identifikácia dcéry s matkou]], odmietanie biologicky determinovaného [[ženský masochizmus|ženského masochizmu]], [[autoanalýza]], psychologické dôsledky nerovnoprávnosti pohlavia. Medzi ďalšie názory patrí i to, že muži ženám [[závisť materstva|závidia materstvo]]. Vo svojich neskorších publikáciách stále viac zdôrazňuje velký spoločenský tlak, ktorý je vyvíjaný na rodičov a ako negatívne ovplivňuje individualitu detí. Na základe toho potom vypracovala tzv. [[model interpersonálnych štýlov]] a zaviedla pojem [[bazálna úzkosť]].
 
Karen Horneyová zomrela 4. decembra 1952 v New Yorku 1952 na rakovinu.
Ovplyvnila mnoho psychoanalytikov a psychiatrov i mnohé feministické hnutia.
Karen zomrela 4. decembra v New Yorku 1952 na rakovinu.
 
== Externé odkazy ==