Paríž: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: bo:པ་ལི། |
|||
Riadok 57:
Po páde rímskej nadvlády v roku [[508]] [[Chlodovik I.]] urobil z mesta hlavné mesto [[Franská ríša|Franskej ríše]]. Chlodovik I. začal v roku [[511]] výstavbu katedrály sv. Etienna na [[Île de la Cité]]. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred [[Viking]]mi po r. [[800]], no [[28. marca]] [[845]] bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. [[Odo I.]], gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom [[Karol III. (Francúzsko)|Karola III.]]. Dynastický spor bol vyriešený až v roku [[987]], keď bol [[Hugo Kapet]], parížsky gróf, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.
V priebehu [[11. storočia]] sa mesto rozšírilo aj na pravý breh rieky. Počas [[12. storočia|12.]] a [[13. storočia|13. stor.]] za vlády [[Filip II. (Francúzsko)|Filipa II. Augusta]] mesto ďalej mohutne rástlo, čo súviselo hlavne s vysušením rozsiahlych močiarov. Hlavné cesty boli dláždené, bol vybudovaný prvý [[Louvre]] ako mocná pevnosť a začala sa aj výstavba niekoľkých katedrál, okrem iného katedrály [[katedrála Notre-Dame (Paríž)|Notre-Dame]]. Niekoľko škôl na ľavom brehu sa zjednotilo pod názvom [[Sorbonne]], na ktorej študovali o.i. [[Albert Veľký]] a sv. [[Tomáš Akvinský]]. V [[Stredovek|stredoveku]] Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v [[14. storočí]] a potom najmä [[storočná vojna]] s [[Anglicko]]m v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], ''Kráľa Slnka'' ([[1643]] - [[1715]]) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho [[Versailles]]. V tomto období, označovanom ako ''Le Grand Siècle'' („''Veľké Storočie''“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov.
[[Francúzska revolúcia]] sa začala dobytím [[Bastille|Bastily]] [[14. júl]] [[1789]]. V roku [[1799]] [[Napoleon Bonaparte]] využil nestabilitu novej vlády a chopil sa moci, najskôr ako prvý konzul, v roku [[1804]] sa potom v katedrále [[katedrála Notre-Dame (Paríž)|Notre-Dame]] sám korunoval za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vytvoriť najkrajšie mesto na svete. Za jeho vlády vyrástlo v Paríži najmä množstvo veľkolepých pomníkov. V roku [[1814]] Paríž dobyli anglické, pruské, rakúske a ruské vojská a Napoleon bol vypovedaný na ostrov [[Elba|Elbu]]. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku [[1815]] vrátil, ale po [[Bitka pri Waterloo|porážke pri Waterloo]] bol definitívne zosadený a deportovaný na [[Ostrov Svätej Heleny]], kde v roku [[1821]] zomrel.
| |||