'''Kvádi''' ( '''Svébi''' ) boli západogermánsky kmeň, ktorý sa na začiatku n. l. presunul do oblasti [[Morava|Moravy]], Dolného Rakúska a juhozápadné [[Slovensko]]. Na začiatku [[5. storočie|5. stor.]] Kvádi odišli s [[Vandali|Vandalmi]] na [[Pyrenejský polostrov]].
Kvádi tvorili pravdepodobne jeden zo svébskych kmeňov, sídlili na Morave, severe Rakúska a západe Maďarska. Okolo 1. stor. po Kr. sa kvádsky kráľ Vannius spojil s Rímom a dokázal vládnuť aj Markomanom, ale po porážke v r. 50 po Kr. Hermundurmi Markomani znovu získali svoju samostatnosť. Kráľovstvo Kvádov prežilo a hoci si ich okolo roku 84 po Kr. podrobili kmene Lugiónov (neskorších Vandalov), čoskoro sa znova osamostatnili. V 2. stor. po Kr. spustošili Noricum a Panóniu a v r. 163 vpadli do Itálie, boli však zastavení pred Akvilejou. Krátko nato sa spojjili s Markomanmi. Potom, ako sa osamostatnili, opätovne začali uskutočňovať nájazdy na cisárske územie a za Galiena vpadli do Panónie, kde pretrvali viac ako jedno storočie (až do r. 373), kedy boli vyhnaní a pridali sa k Svébom, s ktorými odvtedy splynuli, jednako sa časť spojila s Markomanmi, aby vytvorili národ Baivarov alebo Bavarov (Bavorov).
