Reinaldo Arenas: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1959]] sympatizoval s revolúciou a pridal sa ako šestnásťročný na stranu povstalcov bojujúcich proti [[Fulgencio Batista y Zaldívar|Batistovi]]. Neskôr, keď sa situácia vykryštalizovala a ukázalo sa, že revolúciou vystriedala iba ďalšia, horšia diktatúra, tentoraz [[Fidel Castro|Fidela Castra]], tú predošlú, sa jeho presvedčenie od základov zmenilo. Kvôli štúdiu sa roku [[1963]] opäť sťahoval, tentoraz do [[Havana|Havany]], kde študoval ekonomiku poľnohospodárstva a plánovanie a v štúdiu pokračoval na Havanskej univerzite - odbor filozofia a literatúra. Popritom pracoval v Národnej knižnici [[José Martí|José Martího]]. V roku [[1965]], v tom čase 22-ročný, vyhral druhú cenu za rukopis svojho prvého románu ''Celestino antes del alba'' na každoročnej súťaži beletrie, ktorej garantom bola UNEAC (Únia kubánskych spisovateľov a umelcov). Román vyšiel v roku [[1967]], pre veľký záujem sa v priebehu týždňa vypredal, no nikdy viac ho už na Kube nevydali. Arenas román v exile prepísal a vydal pod názvom ''Cantando en el pozo''. V roku [[1966]] vyhral Arenas, na už spomínanej súťaži beletrie, svoju druhú druhú cenu s druhým románom ''El mundo alucinante''. Treba však povedaťspomenúť, že v tomto roku nebola udelená žiadnaprvé prvámiesto cenaneudelili. Tento román sa na Kube nikdy nedočkal vydania a musel byť prepašovaný von z krajiny. Vyšiel vo viacerých jazykoch.

Okolo roku [[1970]] sa Arenas začal zaoberať myšlienkou päťzväzkového diela - ''Pentagonía''. Prvým zväzkom mal byť už spomínaný román ''Cantando en el pozo'', druhým ''El palacio de las blanquisimas mofetas'' [[1972]], ktorý muselsa byťpodarilo prepašovanýtaktiež rokuprepašovať za hranice [[1972Kuba|Kuby]], tretím zväzkom bol ''Otra vez el mar''. Posledne spomínaný román musel Arenas napísať trikrát. Prvá verzia uzrela svetlo sveta v roku [[1969]], no bola zničená pravdepodobne jedným z Arenasových známych, druhú z roku [[1972]] zabavila kubánska polícia, no a až v roku [[1974]] sa úspešne podarilo tretiu verziu prepašovať z väzenia, do ktorého sa Arenas dostal v lete roku [[1973]] za vykonštruované obvinenie z obťažovania, za kontrarevolučné aktivity, a za predchádzajúci útek z miestneho väzenia, do ktorého sa dostal práve za už spomínanéspomenuté obvinenia. Vo väzení El Morro Arenasa "prevychovávali" z jeho homosexuality, ktorú nikdy neskrýval, ku ktorej sa priznával a ktorá sa stalarozšírila ďalšímradu dôvodomdôvodov jeho uväznenia. ŠtvrtýmArenasovu zväzkomvýpoveď bol''utajovanej románkubánskej minulosti'' uzatvárajú romány ''El color del verano'', piatym a posledným ''El Asalto''.

Až v roku [[1980]] sa Arenas dočkal vytúženej slobody, keď sa vďaka Mariel Boatlift preplavil z kubánskeho prístavu Mariel na lodi menom San Lázaro na Key West na [[Florida|Floride]] v Spojených štátoch amerických. Nemožno však povedať, že by v Spojených štátoch amerických našiel svoje šťastie a pokoj. Nedočkal sa ani privítania z kruhov inteligencieintelektuálov, ktoréaké si predstavoval. Nebol totiž exulantom, ale disidentom. Arenas sa nedokázal prispôsobiť americkej spoločnosti, konzumnému spôsobu života, kapitalizmu, nedokázal bojovať s nostalgiou a opäť myslel na únik a netúžil po ničom inom, tak ako hlavná postava románu ''El mundo alucinante'' mních Servando Teresa De Mier, či vrátnik a domáce zvieratá v diele ''DoormanEl portero''.

* WITNESSWitness TOto PERSECUTIONPersecution (ENGeng.): [http://chss.montclair.edu/witness/Arenas.html "Reinaldo Arenas' Last Letter"]