[[Obrázok:Atlas-icbm-erector-scaled.jpg|thumb|300px|left|Raketa Atlas štartuje z bunkra základne Vandenberg v Kalifornii.]]
Oživenie programu prišlo sa začiatkom [[Studená vojna|studenej vojny]] a v septembri [[1951]] dostal Convair novú zákazku na [[MedzikontinetálnaMedzikontinentálna balistická raketa|mezikontinetálnumedzikontinentálnu strelu]] založenú na poznatkoch z programu MX-774. Hlavným problémom bol nespoľahlivý systém zapaľovania, ktorého úspešnosť sa pohybovala okolo 50 %. Preto vznikol jeden a pol stupňový koncept, keď všetky tri motory boli zapálené spoločne ešte pred vzletom a dva motory boli odhodené počas letu. Naplno sa projekt rozbehol v roku [[1955]], keď informácie spravodajských služieb potvrdili, že [[Sovietsky zväz]] pokročil vo vývoji svojej vlastnej medzikontinentálnej rakety [[R-7]]. Program v tom čase niesol názov WS107A-l a stal sa národným projektom najvyššej priority. Testy pohonného systému a prvé letové skúšky prebiehali v roku [[1956]]. Prvý let Atlasu-A sa konal [[11. jún]]a [[1957]]. Program Atlas bol vo svojej dobe najrozsiahlejším projektom a v období najintenzívnejších prác na ňom pracovalo 33 000 ľudí a celkové náklady sa vyšplhali na 8 miliárd dolárov.
Raketa mala pôvodné vojenské označenie "XB-65", čo ju radilo medzi bombardéry; od roku 1955 bola preznačená na "SM-65" a od roku 1962 na "CGM-16". Písmeno "C" označovalo "coffin" alebo "Container", pretoža raketa bola uskladňovaná v čiastočne chránenom kontajneri, z ktorého bola vztyčovaná na štart. Raketa Atlas-F (HGM-16) bola uskladnená vo vertikálnej polohe pod zemou, ale štartovala až po vynesení na povrch.
