Andrej Pavčo: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 6 026 bajtov ,  pred 13 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
 
14.januára 1899 stal sa hlavným jednateľom Spolku sv. Vojtecha pre Slovákov v USA. V orgáne Prvej slovenskej katolíckej jednoty ihneď začal širokú kampaň za členstvo do Spolku sv. Vojtecha. Apeloval na bratskú a národoveckú lásku všetkých Slovákov žijúcich v Amerike, tak na kňazov ako i celú širokú verejnosť, aby dobrú vec jednohlasne šírili.
Keď sa jednalo v Amerika o založenie ženskej rehole sv.Cyrila a Metoda a o jej schválenie Svätou stolicou v Ríme, požiadal aj s inými kňazmi Mons.Michala Habana, scratonského biskupa, aby založenie tejto rehole predložil na jej schválenie. Bolo to v roku 1909. Vznik tejto rehole po Rev.Jankolovi(tiež Oravcovi), najviac vďačí rev.Andrejovi Pavčovi.
Jeho hĺbku pravej kňazskej duše vidieť aj z tohoto: V roku 1907 prišiel na návštevu do svojho rodiska Habovky(už ako americký štátny občan).Každý večer na kolenách sa modlil so svojimi rodičmi a meditoval.Ale z Ameriky prišiel aj pre toto: Jeho Brata Jozefa Pavču nechala manželka a odišla na Biely Potok. Brat Andrej ako verný syn katolíckej Cirkvi to veľmi ťažko znášal. Prišiel z Ameriky a dal do poriadku manželstvo brata Jozefa, ktorí potom verne až do smrti žili a vždy si konali všetky katolícke povinnosti. Dal svojej švagrine tri stovky a dobrým slovom ich zmieril. Keď bol na návšteve usporiadali Habovčania ,,májeles,, v Hájku(pri moste pod Hájom- na ceste do Oravského Bieleho Potoka). Tešil sa tam slovenskému ľudovému spevu a folklóru svojich rodákov. Od radosti vyhadzoval drobné peniaze na široko a malé dietky s veľkou radosťou ďaleko ich hľadali.
Za prvej svetovej vojny v r. 1916 Andrej bol medzi tými slovenskými vlastencami v USA, ktorý bojovali z apráva Slovaákov v starej vlasti. Prvá katolícka slovenská jednota na čele so svojím hlavným duchovným A. Pavčom sa postavila otvorene za rozbitie Rakúsko-Uhorska a za vznik Československej republiky s autonómoiu pre Slovensko.
Po prvej svetovej vojne sa energicky postavil proti žentým kňazom a exkomunikovaným, ktorí prišli do Ameriky(r.1923) a chceli založiť národnú Cirkev. Rozhodne sa postavil proti poblúdilcom, ktorí tu, medzi Slovačou za morom, začali šíriť protináboženského ducha, neveru a nemravnosť.
Bol farárom v Hazletone,Pa.,kde vystavil aj novú faru.Keď vznikla vzbura robotníkov v Hazletone, postavil sa na stranu robotníkov, keď videl, že si požadujú právo na zaslúženú mzdu.Chránil robotníkov. Vtedy povedal, uchránili sme robotníkov bez socializmu.
Sociálne bol hlboko založený - veď na sebe prežil nejednu biedu. Pomáhal finančne svojej chudobnej rodine v Habovke. Podporoval Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Vo Svoradove v Bratislave založil fundáciu úre bývanie členov zo svojej rodiny pri štúdiách na vysokých školách v Bratislave. Svojou finančnou pomocou pomohol dobudovať katolícky internát Svoradov v ťažkých krízových časoch.
Mal na svojom srdci veľkú starosť o kňazský dorast. S jeho pomocou doštudovali dvaja kňazi z jeho rodiny na Slovensku, ale rovnako sa staral i o kňazský dorast i vo svojej farnosti v Hazletone. Z jeho farnosti študoval bohoslovec v Ríme. Býval v americkom kolégiu. Tento americký Slovák ako bohoslovec na príkaz A. Pavču navštívil i mňa v Nepomúcom za mojich štúdií v Ríme. Ja som vtedy začínal, on už vtedy končil štúdia a odchádzal do Ameriky.Kto bude čítať jeho stručný životopis, bude ho zaujímať i toto: Prečo Rev.Andrej Pavčo neprišiel na Slovensko po prvej svetovej vojne, keď jeho milovaný národ bol relatívne národnostne slobodný vo zväzku Československej republiky? A na to dal odpoveď svojej sestre Anne. Neprichádzam, lebo sa bojím českej nevery. Je zaujímavé tu pripomenúť, že i Slovák Martin Kolár, správca Spolku sv. Vojtecha povedal: ,,Bojím sa českej nevery,´´
Mýlil by sa niekto, že netúžil po rodnom Slovensku a svojej vlasti. Veď sám napísal svojej sestre Anne toto: ,, Niekedy clievam za vami.´´
Ráda si spomínal na svoje milé rodisko. Raz napísal svojej sestre Anne, že všetci mu píšu, len jej manžel Ján Ondroš nie. Nuž potom mu hneď napísal i Ján Ondroš. Začal písať takto:,,Ide jar, vtáčky krásne spievajú.A naše habovské vŕšky sa zeleňajú. Brázdy po Závnučí a Človečej už prevracáme a tak pomaly chlebík pre dietky na zimu si chystáme.´´Na jeho list hneď mu aj odpovedal jeho švagor Andrej z Ameriky takto: ,, Peknejšieho listu som ete nedostal.´´
Do Ríma mi raz písal, keď už cítil blízky koniec svojho života, toto medzi iným:´´ Pri oltári som odpadol, vyniesli ma do sakristie.Hneď som sa prebral a dokončil sv.omšu.´´Ale v liste mi zároveň pripomenul, aby som to nepísal svojej matke- jeho sestre Anne. Nechecel ju zarmútiŤ.
Keď mu písala sestra ANna, aby stiahol do Ameriky niekoľkých synov z rodiny, aby tam študovali, odpísal jej:´´Nech ostanú doma a tam nech pracujú za svoj slovenský národ.´´
Z týchto niekoľkých slov vidieť celý jeho životný profil. Lásku k Bohu, lásku k matke Cirkvi, lásku k rodine a svojej rodnej domovine a k celému slovenskému národu.
Zomrel 13.júla 1932 v Hazletone, Pa. v USA a tam je i pochovaný. Slovenské časopisy napísali po jeho smrti o ňom toto:´´Prvá slovenská katolícka jednota stratila v Rev. Andrejovi Pavčovi jedného z najaktívnejších, najobetavejších pracovníkov.´´
Pre jeho dušu snáď sú najlepšími fundáciami jeho kňazi, čo ich vyštudoval a teraz si skoro denne spomínajú na neho pri sv. omši a týždenne skoro raz obetujú sv. omšu.
A naša habovská svojeť, na ktorú tie pamätal, keď on z veľkej časti prispel na výstavbu novej dvojtriednej rímskoatolíckej ľudovej školy v Habovke(táto nová škola niesla nápis: Rím.kat.ľudová škola Andreja Pavču), nech ho nasleduje v láske k Bohu, našej Cirkvi a k svojmu rodnému habovskému ľudu.
Tento krátky životopis spracoval som na podklade vypravovania jeho sestry Anny, teda mojej drahej matky, čo som od nej počul a na podklade knihy:75 rokov prvej katolíckej slovenskej jednoty v Spojených Štátoch Amerických. Vyšla r.1966.
Dr. Martin Ondroš
 
 
== Dielo ==
Anonymný používateľ