Verzia z 21:04, 29. marec 2009 upraviť 213.151.217.142 (diskusia) Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:08, 29. marec 2009 upraviť vrátiť 213.151.217.142 (diskusia) Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 3: == Životopis == Po zatknutí svojho prvého manžela spisovateľa Julija Daniela a spisovateľa Andreja Siňavského sa začala zapájať do aktivít novovznikajúceho disidentského hnutia. Stala sa obhajkyňou politických väzňov, informovala o nich verejnosť v Sovietskom zväze i v zahraničí a vláde písala otvorené listy, v ktorých žiadala spravodlivosť a ich prepustenie. [[25. ~~augusta~~august]]a [[1968]], sa Larisa Josifovna Bogoraz zúčastnila osemčlennej manifestácie na [[Červené námestie\|Červenom námestí]] v Moskve na protest proti [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa\|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]]. Tento čin sa pre zúčastnených, ako aj pre sovietsku spoločnosť, stal osudovým. Nie však pre stiahnutie vojsk, ale pre zmenu vo vzťahoch spoločnosti k sovietskej moci. Larisa Bogoraz bola spolu s ostatnými za tento čin odsúdená do vyhnanstva. Na súde v [[október\|októbri]] [[1968]] Bogorazova povedala, že by bola radšej ostala doma a pridala svoj anonymný hlas k veľkým a známym protestujúcim osobnostiam – „ale tu nebolo nikoho“. V 80. rokoch sa zaslúžila o obnovenie iniciatívy monitorujúcej dodržiavanie ľudských práv - Moskovskej helsinskej skupiny.

Larisa Josifovna Bogorazova: Rozdiel medzi revíziami