Louis Joseph de Bourbon, vojvoda z Vendôme: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 5:
Bol synom [[2. vojvoda z Vendôme|2. vojvodu z Vendôme]] a pravnukom [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]] Bol tiež bratancom svojho najväčšieho protivníka, [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]]. Do armády vstúpil v 18 rokoch. Samostatného velenia na celom bojisku sa po prvýkrát dočkal v roku [[1695]] kedy viedol francúzske vojská v [[Katalánsko|Katalánsku]] a dobyl [[Barcelona|Barcelonu]]. Vrchol jeho kariéry nastal za [[Vojna o španielske dedičstvo|vojen o španielske dedičstvo]].
V roku [[1702]] bol menovaný veliteľom francúzskych jednotiek v [[Taliansko|Taliansku]]. Nahradil tak svojho zajatého predchodcu a bývalého veliteľa [[François de Neufville, vojvoda de Villeroy|vojvodu z Villeroy]], ktorého výkony francúzsku armádu celkom zosmiešnili. Ani Vendôme však nedokázal splniť zadanú úlohu a zničiť sily [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]], ktorý ho zaskočil a porazil v [[bitka pri Luzzare|bitke pri Luzzare]]. Porážka však nebola nijako výrazne drvivá a Vendôme nakoniec zvládol aj komplikovanú situáciu potom, čo [[Savojsko]] prešlo na stranu protifrancúzskej koalície. Postupne zatlačil savojsko-habsburské jednotky do hlbokej defenzívy, vytlačil ich z väčšiny severného Talianska a [[obliehanie|
==Vrchol kariéry==
| |||