Nitrianska župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
niecoho vymazanie |
d Verzia používateľa 87.197.7.65 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Taz |
||
Riadok 14:
'''Nitrianska [[župa]]/[[stolica]]''', '''Nitriansky [[komitát]]''' (po latinsky: ''comitatus Nitriensis'', po maďarsky: ''Nyitr(i)a (vár)megye'', po nemecky: ''Neutraer Gespanschaft/Komitat Neutra'') bol jedným z komitátov, stolíc a žúp [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] a potom krátko [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].
== Charakteristika ==
Nitrianska župa susedila s [[Morava (región)|Moravou]] (od [[16. storočia|16. stor.]] rakúska provincia, od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a Bratislavskou, Komárňanskou, Tekovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou bola [[Nitra (rieka)|Nitra]], pretekajúca župou zo severu na juh, ďalej potom Váh v stredozápadnej časti a Morava v jej západnej časti. Rozloha župy v r. 1910 bola 5519 km², (druhá najväčšia župa na Slovensku).
V súčasnosti sa pre región bývalej župy používa pomenovanie [[Ponitrie]], pre jej severnú časť aj [[Horná Nitra]], západnú časť je súčasťou regiónu [[Záhorie]] a južná časť je súčasťou regiónu [[Podunajsko]].
== Centrum ==
Řádek 21 ⟶ 26:
Medzi najstaršie rody županov patrili ''Poznanovci'' (ich rod bol pravdepodobne slovanského pôvodu), medzi rokmi 1302-1777 patrila hodnosť župana (resp. hlavného župana) nitrianskemu biskupovi, potom sa na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.
== História ==
==V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len [[Skalica (mesto)|Skalica]] (od r.1372).▼
Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského štátu podávajú svedectvo [[Zoborské listiny]] z roku [[1111]]. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka]] začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.
Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r. 1542), evanjelická a kalvínska škola, jezuitské gymnázium r. 1662), Prievidza (evanjelická škola r. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), [[Brezová pod Bradlom]] (významné stredisko slovenského národného života).
▲ takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663-1685 si Turci podrobili aj [[Nové Zámky]]. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas života).
Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri [[slúžnovský okres|slúžnovské okresy]] (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý), okolo r. 1646 už niesli názvy podľa svojich sídiel: Novomestský (Záhorský) - ''Processus Vág-Újhelyiensis'', Obdokovský - ''Processus Bodokiensis'', Bojnický - ''Processus Bajmocziensis'' a Nitriansky - ''Processus Nitriensis''. Od 17. storočia sa oddelil od Novomestského Skalický okres - ''Processus Szakolczensis''.
V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-
Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (''Nyitra-Pozsony'') s centrom v Nových Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho]], [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho]] a [[Trnavský kraj|Trnavského]] kraja.
== Národnosti ==
| |||