Nitrianska župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

vymazanie
(vymazanie)
Medzi najstaršie rody županov patrili ''Poznanovci'' (ich rod bol na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.
 
Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského== štátu podávajú svedectvo [[Zoborské listiny]] z roku [[1111]]. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka]] začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.
== História ==
Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského štátu podávajú svedectvo [[Zoborské listiny]] z roku [[1111]]. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka]] začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.
 
V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len [[Skalica (mesto)|Skalica]] (od r.1372).
 
Počas tureckých výbojov v 16. a 17. storočí sa súčasťou ostrihomského sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, [[Žitavská pahorkatina]] bola takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663-1685 si Turci podrobili aj [[Nové Zámky]]. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.
 
Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r. 1542), evanjelická a kalvínska škola, jezuitské gymnázium r. 1662), Prievidza (evanjelická škola r. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), [[Brezová pod Bradlom]] (významné stredisko slovenského národného života).
 
PočasV 2r. svetovej1918 vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (''Nyitra-Pozsony'') s centrom v Novýchsa Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho]], [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho]] a [[Trnavský kraj|Trnavského]] kraja.
Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri [[slúžnovský okres|slúžnovské okresy]] (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý), okolo r. 1646 už niesli názvy podľa svojich sídiel: Novomestský (Záhorský) - ''Processus Vág-Újhelyiensis'', Obdokovský - ''Processus Bodokiensis'', Bojnický - ''Processus Bajmocziensis'' a Nitriansky - ''Processus Nitriensis''. Od 17. storočia sa oddelil od Novomestského Skalický okres - ''Processus Szakolczensis''.
 
V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920). Nitrianska župa existovala ešte do r. 1927, aj keď v rokoch 1923-1927 v zmenených hraniciach a nie s takými právomocami ako počas Uhorska.
 
Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (''Nyitra-Pozsony'') s centrom v Nových Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho]], [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho]] a [[Trnavský kraj|Trnavského]] kraja.
 
== Národnosti ==
Anonymný používateľ