Byblos: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: cy:Byblos |
d robot Pridal: sh:Biblos; cosmetic changes |
||
Riadok 4:
== Dejiny ==
[[
Najstaršie sídliskové vrstvy pochádzajú z 5. tisícročia pred Kr., v 3. tisícročí sa zmenil na významné prístavné mesto, ktoré ťažilo z obchodu s [[céder|cédrovým drevom]], ktoré sa vyvážala do [[Egypt]]a. Okolo roku 2800 pred Kr. boli okolo mesta vybudované mohutné hradby. Obchod s Egyptom spôsoboval v prechodných obdobiach určitú závislosť na Egypte, inak sa vytvorila v Byble [[oligarchia|oligarchická vláda]] predstaviteľov významných obchodných rodín. Byblos súperil o obchodné postavenie s mestom [[Ugarit]] (Ras Šamra), ktoré ležalo na severe dn. [[Sýria|Sýrie]]. Okolo roku 1200 pred Kr. bolo mesto zničené, ale čoskoro bolo opäť obnovené. Od 9. storočia pred Kr. sa mesto dostalo pod vplyv asýrskych vládcov, kráľ Šepatbaal platil dane asýrskemu kráľovi [[Tiglat-pilesar III.|Tiglat-pilesarovi III.]]
[[
V 7. a 6. storočí sa mesto dostalo pod vplyv [[Babylon
[[Alexander Veľký]] si mesto podmanil s ostatnými fenickými mestami, po jeho smrti sa Byblos dostal do záujmovej sféry ríše [[Seleukovci|Seleukovcov]]. PO dobytí Sýrie sa Byblos stal súčasťou [[Rímska ríša|Rímskej ríše]]. Bolo prebudované podľa rímskeho vzoru, zachovali sa mnohé mozaiky, stĺporadia, divadlo, nymfeum, luxusné súkromné domy.
[[
V stredoveku sa Byblos dostal pod arabskú nadvládu, v čase križiackych vojen sa pod názvom Gibelet (alebo Giblet) stal sídlom biskupa a významným sídlom [[križiaci|križiakov]], ktorí tu vybudovali mohutný hrad. V r. 1187 mesto dobyl [[Saladin]], potom ho znovu dobyli križiaci a v roku 1266 Baibars. Od roku 1516 sa dostal Byblos pod osmanskú nadvládu.
== Archeológia ==
[[
Významnými stavebnými pamiatkami mesta je Chrám s obeliskami (asi 1900 - 1600 pred Kr.), v ktorom sa našli mnohé bronzové obetné sošky, mnohé vylúpené hrobky vládcov mesta (okolo 1800 pred Kr.), Ahiramova hrobka s jeho zdobeným sarkofágom, a rímske divadlo.
Riadok 25:
== Literatúra ==
* Nina Jidejian: ''Byblos a travers les ages.'' Dar el-Machreq Éditeurs, Beyrouth, 1977. ISBN
* Michael Sommer: ''Die Phönizier – Handelsherren zwischen Orient und Okzident.'' Kröner, Stuttgart 2005. ISBN
* Jean-Pierre Thiollet: ''Je m'appelle Byblos'', H & D, Paris, 2005, ISBN
== Iné projekty ==
Riadok 61:
[[pt:Biblos]]
[[ru:Библ]]
[[sh:Biblos]]
[[sl:Biblos]]
[[sv:Byblos]]
|