'''Kalvinizmus''' je druh [[Protestantizmus|protestantizmu]] založený [[ján Kalvín|Jánom Kalvínom]] v období [[reformácia|reformácie]]. Kalvinizmus zvíťazil najprv v [[Ženeva|Ženeve]] a rýchlo nadobudol celoeurópsky význam, prenikol do [[Francúzsko|Francúzska]] (hugenoti), [[Škótsko|Škótska]], [[Anglicko|Anglicka]] (puritáni), [[Uhorsko|Uhorska]], [[Česko|Čiech]], [[Nemecko|Nemecka]] a inde.
Charakteristickou črtou kalvinizmu je téza o predurčenosti: Všetci ľudia sú pod Božím hnevom kvôli svojim hriechom, ktoré sú ovocím ich skazenej prirodzenosti. človekČlovek sa z tohto stavu nechce a ani nemôže zachrániť. Všetci ľudia vo svojom prirodzenom stave smerujú k večnému odsúdeniu v pekle. Boha ani záchranu skutočne nehľadajú. Naopak je to Boh ktorý sa rozhodol hľadať človeka, získať si ho svojou láskou a nezaslúženou priazňou. Boh volá k sebe všetkých ktorí túžia po záchrane a vzťahu s Ním a k tomu dal aj verejný sľub, že kto ho bude hľadať celým srdcom dá sa mu nájsť. Problém je však, že človek vo svojom padlom stave Boha skutočne hľadať nechce a vážnosť svojho stavu nevidí ani si nechce pripustiť. Ľudské spasenie je teda závislé na Božej milosti, na Jeho aktivite, na tom, že Jeho láska zmení ľudskú myseľ a smerovanie a túžby. Boh túto efektívnu milosť prejaví svojim vyvoleným, dobyje a získa si ich srdcia. Vyvolení odpovedajú vierou v Pána Ježiša, Jeho zmierčiu obeť na kríži a láskou k Nemu. Ľudia ponechaní vo vlastnom stave a túžbach sa k Bohu o záchranu neobrátia a pri poslednom súde dostanú to čo im spravodlivo patrí a kam vo svojom živote smerovali. V tomto zmysle keďže už pred stvorením sveta Boh sa rozhodol komu prejaví svoju milosť a získa si jeho srdce, sú ľudia predurčení k spáse a Boh pozná každého po mene ešte skôr než sa narodí.
Vplyv kalvinizmu na rozvoj moderného kapitalizmu skúmal vo svojom diele ''Protestantská etika a duch kapitalizmu'' (orig. ''Die protestantische Ethik und der „Geist“ des Kapitalismus'', [[1905]]) sociológ [[Max Weber]].
