Novohrad (región): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: cv:Новоград |
historia |
||
Riadok 3:
Na Slovensku územie Novohradu dnes pokrýva takmer celý [[okres Lučenec]], približne 2/3 okresu [[Okres Poltár|Poltár]], východnú polovicu okresu [[Okres Veľký Krtíš|Veľký Krtíš]], južnú časť okresu Zvolen (Lešť a okolie), južnú časť okresu Detva a malé časti okresu Rimavská Sobota.
== História ==
V súčasnosti patrí Novohrad medzi najchudobnejšie slovenské regióny s mierou nezamestnanosti dosahujúcou takmer 30%. Najvýznamnejším centrom Novohradu je [[Lučenec]] a taktiež [[Veľký Krtíš]].▼
▲V súčasnosti patrí Novohrad medzi najchudobnejšie slovenské regióny s mierou nezamestnanosti dosahujúcou takmer 30%. Najvýznamnejším centrom Novohradu je [[Lučenec]] a taktiež [[Veľký Krtíš]].
Územia Novohradu je bohaté na archeologické nálezy z doby kamennej, bronzovej i železnej. V kotlinách introvulkanickej brázdy sa sústreďovali slovanské osídlenia /od 7.stor.n.l./ Maďari sa tu usídlili v 10.storočí. Novohrad - historické územie v južnej časti stredného Slovenska a v severnej časti Maďarska. Názov pochádza od pomenovania hradu Novohrad /slovan. Novograd, maď. Nógrád/. Novohradský komitát vznikol na prelome 10. a 11. storočia. Z cirkevno-správneho hľadiska patrila severná časť Novohradu /N/ do ostrihomskej arcidiecézy/ Veľký N. maior comitatus Neogradiensis/, južná časť do vacovskej diecézy /Malý N., minor c.N./. Pôvodne k nemu patrilo aj územie Hontu a Malohontu. V polovici 15.storočia územie ovládli Jiskrovci a bratríci.
Erbovú pečať Novohradu od r. 1551 predstavoval rytier s mečom, na štíte s päťcípou korunou/symbol ochrancu Novohradu/. Zástava sa používala už v období protitureckých bojov, spočiatku mala striebornú farbu, od r.1663 modrú s erbom Novohradu. Územnú celistvosť' Novohradu porušili Turci, ktorým v druhej polovici 16.storočia podarilo podmaniť takmer celú stolicu /dobyli aj hrady Novohrad, Fiľakovo, Hodejov, Modrý Kameň, Divín, Šomoška, Salgó a iné/. Novohrad sa definitívne zbavil tureckej nadvlády až po r. 1586. Novohrad sa rozprestieral na ploche 4 276 km2 na obidvoch brehoch rieky Ipeľ'. Na západe hraničil s Hontom, na severe so Zvolenskou stolicou, na východe s Gemer--Malohontskou a Hevešskou stolicou, na juhu s Peštiansko-Pilíšsko-Šoltskou stolicou. Administratívne centrum bolo pôvodne na Novohrade, správa zemianskej stolice sídlila do pol. 16.storočia v Balážskych Ďarmotách /Balassagyarmat/, po vyhnaní Turkov v Lučenci a od 1790 opäť' v Ďarmotách.
Obdobie 17.storočia bolo poznamenané bojmi medzi súperiacimi mocenskými skupinami habsburskej ríše. Začiatkom 18. storočia stolicu zasiahlo aj protihabsburské povstanie Fr.Rákócziho II. Od roku 1849 územno-správny celok mal oficiálny názov Novohradská župa. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní /1867/ nastáva čulý rozvoj regiónu, ktorý bol narušený I. svetovou vojnou. Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie severná časť' Novohradu sa včlenila do Československej republiky /výjmuc obdobie r. 1938-1945, keď časť slovenského Novohradu patrila Maďarsku/. Po oslobodení /1945/ slovenský región patril do Banskobystrického neskôr Stredoslovenského kraja. Podľa posledného územno-správneho členenia sú tu okresy Lučenec /56 obcí/, Veľký Krtíš /71/, Poltár /22 obcí/, ktoré patria do VÚC Banskobystrického, zvrchovaného štátu Slovenská republika /od r.1993/.
==Pozri aj==
*[[Novohrad (uhorská župa)]]
| |||