Secesia: Rozdiel medzi revíziami

'''Secesia''' (v [[Rakúsko|Rakúsku]] ''Sezession'', v [[Nemecko|Nemecku]] ''Jugendstil'', vo [[Francúzska secesia|Francúzsku]] ''Art Nouveau'', v anglosaských krajinách ''Modern Style'') je posledný z univerzálnych medzinárodných výtvarných slohov, ktorému sa podarilo vniesť svoj umelecký rad všetkým prejavom a veciam moderného života. Vytvorila módu a životný štýl na konci [[19. storočie|19.]] a začiatkom [[20. storočia]], až keď vystupovala pod rôznymi menami v rôznych krajinách. Tažisko secesie neleží vo ''vysokom'' umení, v maľbe a sochárstve, ale v dekorácii a úžitkovom umení.

 

== Vývin ==

 

Secesia výrazne ovplyvnila spôsob života konca 19. a začiatkom 20. storočia, neopakovateľne sa zapísala i do tváre mnohých európskych miest ako [[Paríž]], [[Viedeň]], [[Mníchov]], [[Berlín]] alebo [[Praha]]. V tejto dobe bolo vytvorené nespočetné množstvo diel s vysokou umeleckou hodnotou, ale i predmetov dennej spotreby. Secesia sa stala neodmysliteľnou súčasťou nielen európskej kultúry.

 

== Znaky ==

Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Vláčny secesný [[ornament]] vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba citovým výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Secesná línia je plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesia vyhľadáva neobvyklé farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu. Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa snaží prekonať gravidnú tematiku historických slohov a obracia sa priamo k prírodným tvarom (listy, kvety, ľudské a zvieracie telo).

 

Secesia sa prejavovala v [[architektúra|architektúre]], výtvarnom umení, v úžitkovom umení (bytové zariadenie, [[vitráž]]e) a v [[literatúra|literatúre]].

 

== Secesia v literatúre ==

V literatúre sa nositeľmi secesného slohu stali prúdy označované ako [[symbolizmus]] a [[dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]]. Charakteristickým rysom secesie je i v literatúre tendencia k ornamentálnosti, v rovine jazykovej s tím súvisí rytmizácia vety a [[verš]]a, opakovanie slov a hláskových skupín.

 

== Secesia v architektúre ==

{{hlavný článok|Secesia (architektúra)}}

Predstaviteľmi architektúry sú Belgičan [[Victor Horta]] (Dom Tasselových v [[Brusel]]i), Francúz [[Hector Guimard]] (vstupy do [[parížske metro|parížskeho metra]]), alebo z Česka [[Antonín Balšánek]] a [[Osvald Polívka]] (Obecní dům v Prahe).

 

== Secesia vo výtvarnom umení ==

 

{{col-begin}}

* [[Vilmos Zsolnay]] (1828-1900)

{{col-end}}

 

== Referencie ==

* Koch, Wilfried: ''Evropská architektura''. Praha, Ikar 1998. ISBN 80-7202-388-8. str. 274.

* Moravčíková, Henrieta: ''Architektúra na Slovensku stručné dejiny''. Bratislava, 2005. ISBN 80-8085-079-8. str. 130.

 

== Pozri aj ==

*[[Secesná architektúra na Slovensku]]

*[[Secesia v Rakúsku]]

== Iné projekty ==

{{Projekt|commons=Category:Art Nouveau|štítok=secesia}}.