Bosniaci (Moslimovia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
VolkovBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: jv:Wong Bosnia
Kelovy (diskusia | príspevky)
d typo, kat
Riadok 29:
|}
 
'''Bosniaci''', niekedy tiež nazývaní '''Bosniaci-moslimovia''' alebo '''Moslimovia''' ([[Bosniačtina|bosniansky]] latinkou ''Bošnjaci'', ''Bošnjaci-muslimani'', ''Muslimani'' alebo [[cyrilika|cyrilikou]] ''Бошњаци'', ''Бошњаци-муслимани'', ''Муслимани'') sú prevažne južní [[Slovania]], kotríktorí v počas nadvlády [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na Balkáne boli konvertovaní k islamu. Ich etnogenéza je príčinou mnohých sporov, najmä medzi národne orientovanými historikmi.
 
Bosniaci svoje pomenovanie odvodzujú od [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], najzápadnejšej balkánskej zeme, ktorú dobyli [[Turci]] počas Osmanskej ríše. Pre pochopenie národotvorných procesov v juhovýchodnej Európe je nutné vedieť, že nie všetci slovanskí moslimovia na [[Balkán|Balkáne]] sú Bosniaci. (Ide napríklad o islamizované obyvateľstvo [[Srbsko|Srbska]], [[Čierna Hora|Čiernej Hory]], [[Macedónsko|Macedónska]] a [[Bulharsko|Bulharska]], ktoré neprijalo národnú identitu väčšinovej populácie a naďalej si uchováva svoje špecifické etnonáboženske vedomie.)
 
Bosniaci považujú za svoju materskú zem Bosnu a Hercegovinu. Sú úzko spojené s historickými oblasťami Bosnianskej krajiny (mestá [[Bihać]], [[Cazin]], [[Velika Kladuša]], [[Sarajevo]], [[Zenica]], [[Tuzla]], [[Goražde]], [[Zvornik]], [[Višegrad]] , [[Mostar]], [[Konjic]], [[Stolac]]) a Sandžaku (mestá [[Novi Pazar]], [[Pljevlja]]), hraničného územia medzi Srbskom a Čiernou Horou.
Riadok 40:
Bosniacky folklór má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do 15. storočia. Môžeme ju charakterizovať ako zmes slovanskej a orientálnej kultúry.
 
 
[[Kategória:Bosniaci]]
[[Kategória:Slovania]]
[[Kategória:Bosna a Hercegovina]]
[[Kategória:Bosniaci| ]]
 
[[ar:بوشناق]]