Fedor von Bock: Rozdiel medzi revíziami

d
chýba zhrnutie úprav
d (robot Pridal: vi:Fedor von Bock)
d
 
== Život ==
Narodil sa v pruskej protestantskej aristokratickej a vojenskej rodine. Jeho otec, [[generál]] [[Karl Moritz von Bock]] bol [[generál]]om, ktorý bojoval v [[prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]]. Matka Fedora von Bocka, Olga Helene Fransziska, bola sestrou [[Erich von Falkenhayn|Ericha von Falkenhayna]]. V ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v [[Postupim]]e. Ovládal [[Francúzština|Francúštinu]], [[Angličtina|Angličtinu]] a [[Ruština|Ruštinu]], bol chudý, štíhly, typický svojim suchým až cinickým [[humor]]om a iba zriedkakedy prejavoval svoje emócie. V roku [[1905]] sa oženil s pruskou šľachtičnou Mally von Reichenbachovou. Dva roky po svadbe sa im narodila dcéra.
 
V ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v [[Postupim]]e. Ovládal [[Francúzština|francúštinu]], [[Angličtina|angličtinu]] a [[Ruština|ruštinu]]. Bol chudý, štíhly, typický svojim suchým až cinickým [[humor]]om a iba zriedkakedy prejavoval emócie. V roku [[1905]] sa oženil s pruskou šľachtičnou Mally von Reichenbachovou. Dva roky po svadbe sa im narodila dcéra.
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] najprv velil [[pechota|pechotnému]] [[pluk]]u na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]] ale neskôr bol prevelený do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v [[Reichswehr]]e, kde pôsobil ako náčelník štábu [[divízia (vojenstvo)|divízie]], veliteľ [[prápor]]u i [[pluk]]u. V roku 1929 bol poverený vedením jazdeckej a o dva roky neskôr pechotnej divízie. V marci 1935 bol menovaný do funkcie veliteľa Skupinového veliteľstva pozemného vojska 3. Ako veliteľ [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa účastnil na [[Anšlus|obsadení Rakúska]], neskôr sa podieľal na okupácii [[Sudety (región)|Sudet]] aj [[Česko|Česka]]. Pri [[Poľská obranná vojna (1939)|útoku na Poľsko]] velil [[Skupina armád Sever|skupine armád Sever]], do ktorej čela bol menovaný 25. augusta. Pri [[bitka o Francúzsko|ťažení proti Francúzsku]] viedol [[Skupina armád B|skupinu armád B]], pod ktorú spadala [[6. armáda Wehrmachtu|6.]] a [[18. armáda Wehrmachtu|18. armáda]]. [[19. jún]]a [[1940]] bol povýšený do hodnosti poľného maršala a do 11. septembra 1940 viedol francúzsky okupačný sektor, ktorý prenechal maršalovi [[Wilhelm Ritter von Leeb|Wilhelmovi von Leebovi]].
 
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] najprv velil [[pechota|pechotnému]] [[pluk]]u na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]] ale neskôr bol prevelený do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v [[Reichswehr]]e, kde pôsobil ako náčelník štábu [[divízia (vojenstvo)|divízie]], veliteľ [[prápor]]u i [[pluk]]u. V roku 1929 bol poverený vedením jazdeckej a o dva roky neskôr pechotnej divízie. V marci 1935 bol menovaný do funkcie veliteľa Skupinového veliteľstva pozemného vojska 3. Ako veliteľ [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa účastnilzúčastnil na [[Anšlus|obsadení Rakúska]], neskôr sa podieľal na okupácii [[Sudety (región)|Sudet]] aj [[Česko|Česka]]. Pri [[Poľská obranná vojna (1939)|útoku na Poľsko]] velil [[Skupina armád Sever|skupine armád Sever]], do ktorej čela bol menovaný 25. augusta. Pri [[bitka o Francúzsko|ťažení proti Francúzsku]] viedol [[Skupina armád B|skupinu armád B]], pod ktorú spadala [[6. armáda Wehrmachtu|6.]] a [[18. armáda Wehrmachtu|18. armáda]]. [[19. jún]]a [[1940]] bol povýšený do hodnosti poľného maršala a do 11. septembra 1940 viedol francúzsky okupačný sektor, ktorý prenechal maršalovi [[Wilhelm Ritter von Leeb|Wilhelmovi von Leebovi]].
Pri realizácii [[operácia Barbarossa|plánu Barbarossa]] bol von Bock poverený vedením [[Skupina armád Stred|skupiny armád Stred]]. Táto skupina armád sa skladala z [[4. armáda Wehrmachtu|4.]] a [[9. armáda Wehrmachtu|9. poľnej armády]], [[3. tanková skupina|3.]] a [[4. tanková skupina|4. tankovej skupiny]] (neskôr premenované na armády) a [[2. Luftflotte|2. vzdušnej flotily]]. Jeho vojská postupujúce severne od [[Pripjaťské močiare|Pripjaťských močiarov]], uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili [[Minsk]], prekročili [[Dvina|Dvinu]] aj [[Dneper]] a po ťažkých bojoch získali [[Smolensk]]. Počas [[bitka o Moskvu|bojov o Moskvu]] však postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť [[ústup]]. Bol preto 18. decembra 1941 [[Hitler]]om odvolaný. 16. januára 1942 prevzal velenie nad [[Skupina armád Juh|skupinou armád Juh]] po maršalovi [[Walter von Reichenau|von Reichenauovi]], ktorý zomrel na [[infarkt]]. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri [[Charkov]]e. Následne však po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného [[plán Blau|plánu Blau]], keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti [[Stalingrad]]u aj na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Maximilian von Weichs]].
 
Pri realizácii [[operácia Barbarossa|plánu Barbarossa]] bol von Bock poverený vedením [[Skupina armád Stred|skupiny armád Stred]]. Táto skupina armád sa skladala z [[4. armáda Wehrmachtu|4.]] a [[9. armáda Wehrmachtu|9. poľnej armády]], [[3. tanková skupina|3.]] a [[4. tanková skupina|4. tankovej skupiny]] (neskôr premenované na armády) a [[2. Luftflotte|2. vzdušnej flotily]]. Jeho vojská postupujúce severne od [[Pripjaťské močiare|Pripjaťských močiarov]], uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili [[Minsk]], prekročili [[Dvina|Dvinu]] aj [[Dneper]] a po ťažkých bojoch získali [[Smolensk]]. Počas [[bitka o Moskvu|bojov o Moskvu]] však postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť [[ústup]]., Bolpreto pretoho 18. decembra 1941 [[Hitler]]om odvolanýodvolal. 16. januára 1942 prevzal velenie nad [[Skupina armád Juh|skupinou armád Juh]] po maršalovi [[Walter von Reichenau|von Reichenauovi]], ktorý zomrel na [[infarkt]]. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri [[Charkov]]e. Následne však po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného [[plán Blau|plánu Blau]], keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti [[Stalingrad]]u aj na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Maximilian von Weichs]].
Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k [[Staffenbergov pokus o prevrat|spyknutiu]] proti Hitlerovi, pretože neveril v možnosť jeho odstránenia.
 
Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k [[Staffenbergov pokus o prevrat|spyknutiusprisahaniu]] proti Hitlerovi, pretože neveril v možnosť jeho odstránenia.
V posledných dňoch vojny, po smrti Hitlera, pri pokuse spojiť sa s novovytváranou [[Karl Dönitz|Dönitzovou]] vládou, prišiel o život, keď bolo jeho auto napadnuté neďaleko mesta [[Kiel]] anglickými stíhačkami. Bol jediným z nemeckých poľných maršalov, ktorý počas [[druhá svetová vojna|vojny]] padol v boji.
 
V posledných dňoch vojny, po smrtiHitlerovej Hitlerasmrti, pri pokuse spojiť sa s novovytváranou [[Karl Dönitz|Dönitzovou]] vládou, prišiel o život, keď bolo jeho auto napadnuténapadli neďaleko mesta [[Kiel]] anglickýmianglické stíhačkamistíhačky. Bol jediným z nemeckých poľných maršalov, ktorý počas [[druhá svetová vojna|vojny]] padol v boji.