[[Obrázok:Salah ad-Din Jusuf ibn Ajub.jpg|thumb|right|Sultán Saladin]]
'''Tretia križiacka výprava''' ([[1189]] - [[1192]]) bola vojenská [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|výprava]] vyhlásená [[pápež]]om [[Gregor VIII.|Gregorom VIII.]] , ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad [[Jeruzalem]]om.
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema sultánom[[sultán]]om [[Saladin]]om (asi [[KurdoviaKurdi|kurdského]] pôvodu) v roku [[1187]], po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na [[Tripolis]], Antiocheiu[[Antiochia|Antiochiu]] a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol [[AkkonAkko]] (=Akka)n v [[Sýria|Sýrii]]. Saladin už predtým v roku [[1174]] dobyl od Fatimovcov [[Egypt]] a zmocnil sa okrem iného veľkej časti mosulského[[Mosul|Mosulského sultanátu]].
Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-[[Petržalka|Petržalke]], odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossu]] (francúzsky kráľ [[Filip II. August]] a anglický kráľ [[Richard I. (Anglicko)|Richard I. Levie srdce]] išli zatiaľ na východ lod'amiloďami) vydali cez [[Balkán]] na [[Blízky východ]]: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a Byzantskou ríšou vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji [[1190]] v rieke [[Salef]] v dnešnom juhovýchodnom [[Turecko|Turecku,]] po potomtom, čo porazil moslimov pri [[Konya|Ikonione]]. Jeho syn [[Fridrich Švábsky]] viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez AntiocheiuAntiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ [[Vít Lusignanský|Vít (Guy) Lusignanský]] - ale pri jeho obliehaní v roku [[1191]] umrelzomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji /a júni [[1191]] vojská Filipa II. /a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon ([[12. 7.júla]] [[1191]]) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku [[1192]] uzavrel so Saladinom [[prímerie]], podľa ktorého [[kresťania]] dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. VítGuy Lusignanský dostal ostrov [[Cyprus]], ktorý Richard dobyl ešte cestou do [[Palestína|Palestíny]].
