Vidlochvostovité: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 1 143 bajtov ,  pred 13 rokmi
wikify
(wikify)
Titulok2=|
}}
'''Vidlochvostovité''' (lat. ''Papilionidae'') je [[čeľaď (taxonómia)|čeľaď]] [[motýle|motýľov]]. [[čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]] opísal v roku [[1802]] francúzsky [[entomológ]] [[Pierre André Latreille]].
 
V súčasnosti k nej priraďujeme viac ako 600 [[druh (taxonómia)|druhov]] [[motýle|motýľov]], ktoré sú veľmi obľúbenou skupinou [[hmyz|hmyzu]] medzi zberateľmi. Patria sem aj niektoré z najväčších, najkrajších, ale i najvzácnejších [[druh (taxonómia)|druhov]] [[motýle|motýľov]] sveta.
 
== Druhy ==
Vidlochvostovité motýle sú asi najznámejšie zo všetkých [[druh (taxonómia)|druhov]] [[motýle|motýľov]]. Sú dobre známe nielen profesionálnym [[entomológ|entomológom]] a amatérskym zberateľom, ale i laikom. Práve v tejto skupine sú zastúpené prakticky najvzácnejšie [[druh (taxonómia)|druhy]] denných [[motýle|motýľov]], či už ide o rarity zo skupín [[Parnassini]] ([[Duponchel]], [[1835]]) a [[Zerynthini]] ([[Grote]], [[1899]]) alebo podčeľade vidlochvosty ([[Papilioninae]] [[Latreille]], [[1802]]).
 
Každý rok sú popisované nové [[druh (taxonómia)|druhy]], ktoré patria do tejto [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]]. Jedná sa hlavne o územia juhovýchodnej [[Ázia|Ázie]] a [[Južna Amerika|južnej Ameriky]], kde ešte všetky [[druh (taxonómia)|druhy]] nie sú dokonale preskúmané. Hodne [[druh (taxonómia)|druhov]] je popisovaných v posledných rokoch i z oblasti [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]].
 
Motýle, ktoré patria do tejto čeľade sú zvyčajne stredne veľké až veľké druhy. Na hlave majú jeden pár vypuklých hladkých oči. Tykadlá bývajú zakončené kyjakovitým zhrubnutím. Na hrudi majú tri páry plne vyvinutých nôh. Predné krídla majú pomerne veľké, trojuholníkového, niekedy i pretiahnutého tvaru. Konce krídel bývajú zaokrúhlené. Na zadnom okraji zadných krídel je rôzne tvarovaná ostroha, alebo chvostík, ktorá dala názov tejto čeľadi.
[[Motýle]], ktoré patria do tejto [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]] sú zvyčajne stredne veľké až veľké [[druh (taxonómia)|druhy]]. Na hlave majú jeden pár vypuklých hladkých oči. Tykadlá bývajú zakončené kyjakovitým zhrubnutím. Na hrudi majú tri páry plne vyvinutých nôh. Predné krídla majú pomerne veľké, trojuholníkového, niekedy i pretiahnutého tvaru. Konce krídel bývajú zaokrúhlené. Na zadnom okraji zadných krídel je rôzne tvarovaná ostroha, alebo chvostík, ktorá dala názov tejto [[čeľaď (taxonómia)|čeľadi]]. Do tejto [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[motýle|motýľov]] patria niektoré z najväčších [[motýle|motýľov]] sveta, ktoré patria do rodu „Ornithoptera“. V tomto rode samičky niektorých [[druh (taxonómia)|druhov]] majú v rozpätí krídel až 25 cm. Najkrajšie [[druh (taxonómia)|druhy]] tejto skupiny sa vyskytujú v oblasti ostrovov juhovýchodnej [[Ázia|Ázie]]: [[Indonézia]], [[Filipíny]], [[Papua-Nová Guinea|Papua – Nová Guinea]], tropických oblastiach južnej [[Amerika|Ameriky]]: [[Brazília]], [[Peru]], [[Ekvádor]], [[Venezuela]], [[Kolumbia]] ale i v [[Afrika|Afrike]]. Príslušníci z [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]] Papilionidae sa živia nektárom z kvetov prevažne červenej, alebo fialovej farby. Pri konzumácii nektáru z kvetu nesedí [[motýle|motýľ]] na kvete, ale poletuje nad nim, pričom neustále trepotá krídlami. Pri stretnutí samčeka so samičkou svojho [[druh (taxonómia)|druhu]] sa samček snaží otrieť krídla o samičkine tykadlá. V tykadlách má samička umiestnené čidlá (detektory), ktoré zaevidujú pachy samčeka. Ak sa jedná o rozdielne pohlavia toho istého [[druh (taxonómia)|druhu]] dochádza k páreniu jedincov. Niektoré druhy vidlochvostov, hlavne z rodov „[[Parides]]“ a „[[Troides]]“ majú na vnútornom okraji zadných krídel záhyb, kde sú umiestnené pachové šupinky, ktoré sú biele, nitkovitého tvaru. Vajíčka bývajú okrúhleho tvaru, na spodnej strane ľahko sploštené. Niektoré vajíčka veľkých [[druh (taxonómia)|druhov]] majú i 4 mm v priemere. Po nakladení bývajú zvyčajne svetlo žlté, pred vyliahnutím húseničiek stmavnú. [[Húsenica|Húsenice]] u tejto [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]] bývajú zvyčajne lysé, pomerne dosť veľké a často pestro sfarbené. Za hlavou majú zvláštny útvar vzhľadu mäsitej vidličky, tzv. „[[osmeterium]]“, ktoré vysúvajú pri podráždení a jej prostredníctvom vylučujú aromatické látky, ktorými sa snažia odstrašiť útočníka. [[Kukla|Kukly]] sú opásané, pripevnené vláknom k podkladu a o [[kremaster]] (koncová časť kukly).
 
Patria sem niektoré z najväčších [[motýle|motýľov]] sveta, ktoré patria do rodu ''[[Ornithoptera]]''. V tomto rode samičky niektorých druhov majú rozpätie krídel až 25 cm. Druhy tejto skupiny sa vyskytujú v oblasti ostrovov juhovýchodnej [[Ázia|Ázie]]: [[Indonézia]], [[Filipíny]], [[Papua-Nová Guinea|Papua – Nová Guinea]], tropických oblastiach južnej [[Amerika|Ameriky]]: [[Brazília]], [[Peru]], [[Ekvádor]], [[Venezuela]], [[Kolumbia]] ale i v [[Afrika|Afrike]].
Podľa poslednej Vyhlášky Ministerstva životného prostredia sú na území našej republiky chránené 3 [[druh (taxonómia)|druhy]] [[motýle|motýľov]] z tejto [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]].
 
Príslušníci čeľade ''Papilionidae'' sa živia nektárom z kvetov prevažne červenej, alebo fialovej farby. Pri konzumácii nektáru z kvetu nesedí motýľ na kvete, ale poletuje nad nim, pričom neustále trepotá krídlami. Pri stretnutí samčeka so samičkou svojho druhu sa samček snaží otrieť krídla o samičkine tykadlá. V tykadlách má samička umiestnené receptory, ktoré vnímajú pachy samčeka. Niektoré druhy vidlochvostov, hlavne z rodov ''[[Parides]]'' a ''[[Troides]]'' majú na vnútornom okraji zadných krídel záhyb, v ktorom sú umiestnené pachové šupinky, ktoré sú biele, nitkovitého tvaru.
Na území [[Slovensko|Slovenska]] sa vyskytuje nasledujúcich 5 [[druh (taxonómia)|druhov]] z tejto [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]].
 
Vajíčka bývajú okrúhleho tvaru, na spodnej strane ľahko sploštené. Niektoré vajíčka veľkých druhov majú i 4 mm v priemere. Po nakladení bývajú zvyčajne svetlo žlté, pred vyliahnutím húseničiek stmavnú. [[Húsenica|Húsenice]] tejto čeľade bývajú zvyčajne lysé, pomerne veľké a často pestro sfarbené. Za hlavou majú zvláštny útvar vzhľadu mäsitej vidličky, tzv. „[[osmeterium]]“, ktoré vysúvajú pri podráždení a jeho prostredníctvom vylučujú aromatické látky, ktorými sa snažia odstrašiť útočníka. [[Kukla|Kukly]] sú opásané, pripevnené vláknom k podkladu a o [[kremaster]] (koncová časť kukly).
*1. [[vidlochvost feniklový|Papilio machaon]] Linnaeus, 1758 - [[vidlochvost feniklový]]
*2. [[Iphiclides podalirius]] Linnaeus, 1758 - [[vidlochvost ovocný]]
*3. [[Parnassius apollo]] Linnaeus, 1758 - [[jasoň červenooký]] (*)
*4. [[Parnassius mnemosyne]] Linnaeus, 1758 - [[jasoň chochlačkový ]] (*)
*5. [[pestroň vlkovcový|Zerynthia polyxena]] Denis & Schiffermüller, 1775 - [[pestroň vlkovcový]] (*)
 
Na území [[Slovensko|Slovenska]] sa vyskytuje nasledujúcich 5 [[druh (taxonómia)|druhov]] z tejto [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]].:
*1. [[vidlochvost feniklový|]] (''Papilio machaon]]'' Linnaeus, 1758 - [[vidlochvost feniklový]])
* [[vidlochvost ovocný]] (''Iphiclides podalirius'' Linnaeus 1758)
* [[jasoň červenooký]] (''Parnassius apollo'' Linnaeus 1758)
* [[jasoň chochlačkový]] (''Parnassius mnemosyne'' Linnaeus 1758)
*5. [[pestroň vlkovcový|]] (''Zerynthia polyxena]]'' Denis & Schiffermüller, 1775 - [[pestroň vlkovcový]] (*)
 
Na území Slovenska sú chránené 3 druhy z tejto čeľade: jasoň červenooký, jasoň chochlačkový a pestroň vlkovcový.{{bez citácie}}
(*) - označenie pre chránené druhy.
 
== Klasifikácia čeľadeTaxonomia ==
 
V rámci čeľade poznáme nasledujúce podčeľade:
22 197

úprav