Čachtická jaskyňa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
d + geo |
||
Riadok 1:
'''Čachtická jaskyňa''' je jaskyňa pri obci [[Čachtice]].
'''Čachtická jaskyňa''' je jaskyňa pri obci [[Čachtice]]. Najstaršie prieskumné práce pri objavovaní podzemných priestorov v okolí Čachtíc sa datujú od rokov 1912 - 1914, ktoré vústili v auguste 1956 do objavu Čachtickej jaskyne. Blízke okolie jaskyne predstavuje krasovú plošinu s veľkými vyvýšeninami Drapľákom a Skalkou, ktorá sa mierne dvíha západ. smerom k chrbtu Čachtického pohoria. Je charakterizovaná dobre vyvinutými škrapmi, krasovými jamami a inými povrchovými krasovými javmi. Tektonická dispozícia podmienila vznik podzemných krasových foriem, jaskýň a priepastí, z ktorých najvýznamnejšia je Čachtická jaskyňa, najdlhšia jaskyňa v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.▼
▲
Vchod do jaskyne sa nachádza v jednej z krasových jám severne od kóty Drapľák v nadmorskej výške 335 m. V súčasnosti dosahuje dĺžka jaskynných chodieb 4058 m s zvislým rozpätím 110 m.
Jaskyňa vznikla v jemnokryštalických až drobnokryštalických strednotriasových vápencoch, ktoré patria k nedzovskej sérii [[Chočský príkrov|Chočského príkrovu]]. Jaskynné priestory sú v prevažnej miere menších rozmerov s ojedinelým výskytom dómov a siení. Ich vznik bol podmienený zväčša korozívnou činnosťou presakujúcich vôd pozdĺž tektonických zlomov a puklín. Na niektorých miestach sa zachovali stopy po činnosti prúdiacej vody. V iných častiach podzemných priestorov prebiehal proces tvorby sintrovej výplne vo forme nátekov, stalaktitov a stalagmitov rôznorodých tvarov a veľkostí
▲Jaskyňa vznikla v jemnokryštalických až drobnokryštalických strednotriasových vápencoch, ktoré patria k nedzovskej sérii [[Chočský príkrov|Chočského príkrovu]]. Jaskynné priestory sú v prevažnej miere menších rozmerov s ojedinelým výskytom dómov a siení. Ich vznik bol podmienený zväčša korozívnou činnosťou presakujúcich vôd pozdĺž tektonických zlomov a puklín. Na niektorých miestach sa zachovali stopy po činnosti prúdiacej vody. V iných častiach podzemných priestorov prebiehal proces tvorby sintrovej výplne vo forme nátekov, stalaktitov a stalagmitov rôznorodých tvarov a veľkostí..
Z biologického hľadiska bola Čachtická jaskyňa málo preskúmaná. Poloha jaskyne, ako aj jej celkový charakter však vytvárajú predpoklad na výskyt zaujímavých foriem suchozemských a vodných bezstavovcov. Aj z pohľadu výskytu zimovísk netopierov patrí blízke okolie jaskyne k významným na Slovensku vďaka početnému zastúpeniu krasových dutín a dostatočných potravinových zdrojov.
V jaskyni bolo doposiaľ zistených osem druhov netopierov. Vo väčšom počte tu zimuje [[netopier obyčajný]] (''Myotis myotis'') a [[podkovár malý]] (''Rhinolophus hipposideros''). O bezstavovcoch Čachtickej jaskyne sa vie zatiaľ veľmi málo. Z okolia vstupnej šachty jaskyne je známy výskyt stonožky ([[Chilopoda]]) druhu [[Lithobius forficatus]], ktorá patrí k bežným obyvateľom rôznych typov povrchových biotopov, prípadne vchodových partií jaskýň.
{{Geo|48_44_4_N_17_47_3_E_region:SK|48° 44′ 04″ s.š., 17° 47′ 03″ v.d.}}
[[Kategória:Jaskyne na Slovensku]]
| |||