Spartakovo povstanie (Rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Spartakovo povstanie''' (známe tiež ako '''tretie povstanie otrokov v [[rímska republika|rímskej republike]]''') bolo povstanie otrokov v [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] ([[Itália|Itálii]]) pod vedením [[gladiátor]]a [[Spartakus|Spartaka]] (Spartaca) v rokoch [[73 pred Kr.|73]]-[[71 pred Kr.]]
Spartakus, pôvodom z [[Trácia|Trácie]], bol žiakom gladiátorskej školy v [[Capua|Capui]]. Roku [[73 pred Kr.]] zorganizoval v škole povstanie, ale bolo prezradené, no podarilo sa ujsť menšej skupine otrokov.
So Spartakovým cieľom odviesť otrokov z Itálie časť otrokov nesúhlasila a pod vedením [[Galia|gala]] menom [[Crixos]] (Krixos) sa od Spartaka roku [[72 pred Kr.]] oddelila. Táto skupina bola krátko nato porazená pri hore Gargane ([[taliančina|tal.]] Monte [[Gargano]]/lat. Mons Garganus) v
Hoci teraz mali otroci cestu cez [[Alpy]] voľnú, spartakovci sa nečakane pustili na juh, obsadili mesto [[Thúria]], ktoré urobili svojim hlavným mestom, ale nepodarilo sa im preplaviť na [[Sicília|Sicíliu]].
Potom sa veliteľom rímskych vojsk stal [[M. Licinius Crassus]], ktorý v armáde zaviedol disciplínu, postavil nové [[légia|légie]] a uzavrel spartakovcov na [[Bruttijský polostrov|Bruttijskom polostrove]] (čiže na špičke "čižmy"). Spartakovcom sa síce podarilo dostať sa z obkľúčenia (71 pred Kr.), ale od hlavného Spartakovho vojska sa oddelili oddiely pod vedením Gannika a Casta, ktoré Rím porazil. Samotné Spartakovo vojsko bolo nakoniec porazené v [[Apúlia|Apúlii]] na rieke Silare, kde v namáhavom boji zomrel Spartakus a asi 60 000 vzbúrencov. Poslednú skupinu vzbúrencov v severnej Itálii zničil napokon [[Pompeius]], ktorý sa práve vracal zo Španielska, za čo mu senát dovolil uchádzať sa o funkciu [[konzul]]a.
| |||