Boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny: Rozdiel medzi revíziami

|konflikt= Boje v Taliansku

|súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]

|text k obr=Vojaci USA strieľajú s pancierovou päsťou na nemecké guľometné hniezdo, Lucca, 1944

|dátum= [[10. júl]] [[1943]] - [[8. máj]] [[1945]]

 

Ešte pred víťazstvom spojencov v [[Boje v Severnej Afrike (2. svetová vojna)|Severnej Afrike]] boli nezhody medzi Američanmi a Britmi, o tom ako najrýchlejšie poraziť vojská osi. Briti, obzvlášť [[Winston Churchill]], obhajoval svoju tradičnú námornú stratégiu a veľkosť armády, predovšetkým námorné sily. USA chceli ešte väčšiu armádu ktorá by priamejšou stratégiou bojov s hlavnou silou nemeckých vojsk. možnosť zahájiť takúto kampaň záležalo o úspechu v [[Druhá bitka o Atlantik|bitke o Atlantik]]. Strategické nezhody vrcholili z americkým dohadovaným pre inváziu do Francúzska tak isto ako britské dohadovanie a stredozemnej stratégii. Američania sa domnievali že invázia do Francúzska by mohla ukončiť vojnu v Európe. Briti však argumentovali že prítomnosť veľkých počtoch vojakov cvičených na obojživelnú operáciu by v bojoch v stredozemnom mori urobili limitovanú inváziu vhodnú a užitočnú. Nakoniec sa britské a americké velenie rozhodlo odložiť inváziu do Francúzska na začiatok roka 1944. Odstavenie Talianov z vojny by umožnilo spojeneckým námorným silám, hlavne kráľovskému letectvu, kompletne ovládnuť [[stredozemné more]] a masívne zlepšiť spoje s [[Egypt]]om, [[Ďaleký východ|Ďalekým východom]], [[Blízky východ|Blízkym východom]] a s [[India|Indiou]]. Kampaň by znamenala, že nemecký a taliansky vojaci by sa museli presunúť s [[Veľká vlastenecká vojna|východného frontu]] brániť Taliansko a južné pobrežie Francúzska.

 

{{Vojnový výhonok}}