Bitýnia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 30 bajtov ,  pred 12 rokmi
{{Na úpravu}}{{Na revíziu}}
d (robot Pridal: ro:Bitinia)
({{Na úpravu}}{{Na revíziu}})
{{Na úpravu}}
{{Na revíziu}}
'''Bitýnia''' ([[Gréčtina|gr.]] Βιθυνία - Vithinía) je historický kraj na severe [[Anatólia|Anatólie]], východne od [[Istanbul|Konštantínopolu]]. Hraničila na východe s Paflagóniou, s juhu s Frýgiou a Galatiou a zo západu so Tráciou. Najvýznamnejšie rieky sú Sangarios a Parthenios, nachádzajú sa tu aj rôzne jazerá a vrch Mýsios Olymbos (Mýssky Olymp), pri meste Prusa, ktorý má 2500 m.
 
==Dejiny==
 
Pôvodní obyvatelia Bitýnie boli pravdepodobne tráckeho pôvodu a je možné, že ich sem z Grécka vytlačili grécke kmene. Približne od 6. storočia pred Kr. sa tu usádzajú [[Gréci]], medzi nimi hlavne [[Euboia|Euboičania]]. Gréci tu založili veľkomestá ako [[Kalchedón]], [[Herakleia Pontiké]] či [[Kios]]. Následne sa kraj dostal pod nadvládu [[Peržania|Peržanov]], ktorých odtiaľto vyhnal až [[Alexander Veľký]] v 3. storočí pred Kr. Následne v helénskom období sa tu usadili ďalší grécki kolonisti, boli tu založené mestá ako [[Nikomedia]] (dnešný [[Izmit]]), [[Nikaia]] (dnešný [[Iznik]])a [[Prusa]] (dnešná [[Bursa]]). Vzniklo tu samostatné grécke kráľovstvo, ktorého zakladateľ bol [[Zipoetes]]. Významný kráľ bol aj [[Nikomedes I.]], ktorý bojoval so [[Seleukovci|Seleukovcami]] a pozval do Anatólie [[Keltov]], na pomoc proti Seleukovcom. Kelti sa potom trvalo usadili v strednej Anatólií, od vtedy známej ako [[Galatia]]. [[Nikomedes IV.]] zanechal svoju ríšu v závete [[Staroveký Rím|Rimanom]], ktorí už kontrolovali [[Pergamon]]. Bitýnia sa začlenila do rímskej provincie Bythinia et Pontus. Provinciu riadil senát. Najvýznamnejšie mestá tu boli [[Nikomedia]] a [[Herakleia Pontiké]]. Z Bitýnie pochádzal aj slávny grécky spisovateľ [[|Cassius Dio|Kassios Dion]]. V 3. storočí Bitýniu s Herakleiou vyplienili germánsky [[Góti]], ktorí plienili Rímske impérium z [[Krym|Krymu]]. Cisár [[Diokledián]] v rámci modernizovania rímskeho provinčného rozdelenia, začlenil územie Bitýnie do prefektúry Oriens a diecézy Pontus, ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. Pomerne skoro sa tu šírilo [[kresťanstvo]] a väčšina Grékov z Bitýnie boli v 3. storočí kresťania. V Nikomédií sídlil cisár [[Dioklecián]] a odvtedy tu žilo veľa rímskych cisárov. Sídlil tu aj [[Konštantín Veľký|Konštantín]], keď porazil cisára [[Licinius|Licinia]]. Ten uznal kresťanstvo a založil nové hlavné mesto, [[Konštantínopol]], ktorý sa rozrástol aj na ázijské, bitýnske územie. V meste [[Nikaia]] sa uskutočnil prvý cirkevný koncil, pod záštitou cisára Konštantína a tu sa uzákonila pravoverná kresťanská cirkev a boli odmietnuté všetky iné kresťanské vyznania, ako aj [[arianizmus]]. V roku 395 sa toto územie stalo súčasťou Východorímskej ríše ([[Byzantská ríša]]). V Nikomédií a v Nikéi (Nikaia) boli postavené veľkolepé kostoly a po Konštantínopole a Alexandrií to boli najväčšie mestá v ríši. Koniec rozmachu prišiel až v 6. storočí, kedy mesto Nikomédiu postihlo zemetrasenie a bola obnovená už v oveľa menšej podobe. V tomto období sem tiež boli z Grécka presídlení [[Slovania]], ktorí zaplavili veľkú časť Grécka a tak ich museli cisári presídlovať. Menšia časť Slovanov prišla aj sem. Slovania však spôsobovali problémy aj tu, a tak tu v nasledujúcom období cisári usadili viac gréckych obyvateľov, predovšetkým zo západnej Anatólie a z Grécka. Bitýnia bola vtedy začlenená do témy Optimation. Najdôležitejšie mesto bola Nikea. Z Bytýnie pochádzal slávny grécky filozof a historik byzantského obdobia, [[Michalis Psellos]]. V 11. storočí celú západnú Anatóliu dobyli Turci, ktorých však vyhnali [[križiaci]], no tí tiež v roku [[1204]] dobyli Byzanciu a tak bytýnski Gréci založili veľkú maloázijskú ríšu, Nikajské cisárstvo s hlavným mestom v Nikei. Vládol tu rod Paleologovcov, ktorí neskôr vyhnali Európanov z Konštantínopolu a obnovili Byzantskú ríšu. V 15. storočí však Bithýniu opäť ovládli Turci, tentokrát Osmanskí, v Pruse urobili svoje hlavné mesto a odtiaľ dobyli európsku časť Byzancie. Na rozdiel od Konštantínopolu a juhozápadnej Anatólie tu grécke obyvateľstvo pomerne vo veľkom množstve prestúpilo na islam a tak sa poturčilo. V tomto období tu bola najvýznamnejšia Prusa (Bursa) a Nikea (Iznik). Gréci sa udržali predovšetkým vo veľkých mestách, ako Nikomidia (antická Nikomedia, turecký Izmit), Nikea (Iznik), Iraklia Pondikí (antická Herakleia Pontiké) v meste Chalkidón (antický Chalkedón) a v meste Mudaňa. Boli tu významné patriarcháty ortodoxného kresťanstva. Mesto Prusa, bola mesto, odkiaľ pochádzajú rôzne jedlá, ako napríklad grécky [[Gyros]]. Gréci opustili tieto územia až v r. [[1923]], po porážke gréckych vojsk [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalom Attaturkom]] a následnej výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Anatólski Gréci sa usadili v Grécku. Následne boli tieto územia osídlené moslimami. Dnes sú najvýznamnejšie mestá tohto kraja Iznik a Bursa.
 
==Zdroje==
53 098

úprav