Debrecín: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: li:Debrecen
Riadok 94:
 
== Dejiny ==
Dnešný názov Debrecen sa prvý raz spomína v tvare "Debrezun" v roku [[1235]]. Etymológia je sporná, pravdepodobne pochádza zo slovanského/slovenského ''Dьbricinъ'' (porov. poľské sídlo Dbrzyca) alebo z ''dobre zliem'' ("dobrá zem"). Na tejto zemi sa vyskytovalo niekoľko osád, z ktorých sa neskôr konštituovalo mesto. V roku [[1361]] kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. Veľký]] mestu udelil právo na vlastnú ''radu'' a ''sudcu''.
 
Vzhľadom na svoju planinatú polohu sa počas [[stredovek]]u nestalo významnejším strediskom s mestskými hradbami. V rokoch [[1411]] až [[1450]] mesto a okolie bolo dané do zástavy [[Srbsko|Srbsku]] (podobne ako [[Spišské mestá v poľskom zálohu]]). V rokoch [[1450]] - [[1507]] bolo majetkom mocnej [[Sedmohradsko|sedmohradskej]] rodiny ''Huňadiovcov'', keď ho zo zálohu vykúpil [[Ján Huňadi]]. Po roku [[1541]] sa stalo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a medzi obyvateľstvom sa rýchlo rozšíril [[kalvinizmus]]. Reformované kolégium vzniklo v roku [[1538]] a starší kalvínsky kostol sv.Ondreja stál na mieste dnešného od roku [[1628]]. Do [[Uhorsko|Uhorska]] sa mesto vrátilo až [[1693]], kedy ho cisár [[Leopold I. (SRR)|Leopold I. Habsburský]] povýšil na [[slobodné kráľovské mesto]]. To umožnilo aj návrat [[katolícka cirkev|katolíckej cirkve]], v roku [[1715]] [[piaristi]] postavili barokový kostol sv. Anny. Keďže bol starý kavlínsky kostol počas povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] poškodený, bol v rokoch [[1805]] - [[1824]] v [[klasicizmus|klasicistickom štýle]] postavený nový Veľký kalvínsky kostol.