Pedagogika v starovekom Grécku: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 62:
Gymnastická výchova začínala taktiež 7. rokom. Cvičiteľ ([[paidotribés]]) cvičil chlapcov v telocvični na voľnom priestranstve ([[palaistra]]) v tzv. päťboji ([[pentáthlon]]): v skoku do diaľky, v behu, vo vrhu diskom, v hode oštepom a v zápase. Múzickému vzdelaniu bola venovaná doba oddychu (grécky [[scholé]], odtiaľ "škola” ) po telesných cvičeniach. Poznáme veľký počet váz, na ktorých sú zobrazené deti ako sa u svojho učiteľa učia hre na kitharu alebo na píšťalu. Učiteľ pritom sedí na kresle s operadlom a žiak oproti nemu na stoličke. Niekedy hrá učiteľ na nástroj sám, aby ukázal chlapcovi, ako si má počínať, alebo necháva hrať žiaka a sám mu udáva rytmus, inokedy hrajú obaja na kithary, ktoré majú položené na kolenách. Bolo to teda vyučovanie založené na empírii, na posluchu, bez hudobného zápisu. Táto skutočnosť sa nám dnes môže zdať prekvapujúca, ale je známe, že grécka hudba bola výlučne [[monodická hudba|monodická]] a pamätala sa teda ľahšie než [[polyfónna hudba]].
Asi '''16 rokom''' bolo oboje vzdelanie ukončené. Ideálom výchovy bol harmonický rozvoj fyzických i duševných vlastností a schopností každého občana, tzv. [[kalokagatia]] (kalos kai agathos = krásny a dobrý). Dospievajúci mládenci zo zámožných rodín sa vzdelávali ďalej v gymnáziách, kde sa pripravovali na verejné závody ([[agon]]), ktoré sa konali na národných slávnostiach, aj pre vojenskú službu, ktorú konal aténský [[eféb]] '''od 18. - 20 roku''', okrem toho tam tiež počúvali prednášky filozofov, sofistov a rétorov. Navštevovali školy sofistov, ktorí rozšírili vyššie vzdelanie o nové odbory (politiku, rétoriku, geometriu astronómiu, bojovú taktiku) a školy rétorov, kde sa okrem gramatiky, literatúry a práva učili rečníckemu umeniu pred súdom a na zhromaždeniach ľudu. So zákonmi a štátnou správou sa zoznamovali účasťou na verejných súdnych líčeniach a na snemoch. Toto vyššie vzdelanie, ktoré sa začalo šíriť od dôb [[Perikles|Periklových]] a zvlášť po [[Peloponézska vojna|peloponézskej vojne]] (431 - 404 p.n.l.), bolo ale vyhradené zámožným mužom, ženy s vyšším vzdelaním boli výnimkou. V Aténach nemali dievčatá výchovné ústavy toho druhu, aké viedla [[Sapfó]] na ostrove [[Lesbos]], ani športovanie na verejnosti ani možnosť stretávať sa
==Škola==
|