Plínius Mladší: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Izmaelt (diskusia | príspevky)
Revízia 2213739 používateľa 213.215.118.120 (diskusia) bola vrátená
JagRoBot (diskusia | príspevky)
d Robot odstránil zbytočné pomenovanie odkazu
Riadok 7:
Otec Plínia Mladšieho zomrel v jeho útlom veku, takže o jeho výchovu sa starala matka a jej príbuzní. Jeho poručníkom bol v dobe jeho detstva význačný vojvodca [[Lucius Verginius Rufus]]. Podľa štandardov jeho doby bol Plínius poslaný za ďalším vzdelaním do Ríma, kde sa jeho učiteľmi stali [[Marcus Fabius Quintilianus]] a [[Nicetes Sacerdos]] zo [[Smyrna|Smyrny]]. Práve v tejto dobe sa mladý Plínius zblížil so svojim strýkom. Sprevádzal ho pri koordinácii evakuácie [[Pompeje|Pompejí]] počas výbuchu Vezuvu (79), pri ktorom prišiel Plínius Starší o život. [[erupcia|Erupciu]], jej dôsledky i strýkovu smrť neskôr popísal Plínius Mladší v svojej korešpondencii. V svojom závete odkázal Plínius Starší celý svoj majetok svojmu synovci a zároveň ho [[adopcia|adoptoval]] za svojho dediča (tým si podľa rímskeho zvyku pridal Gaius Caecilius o svojho mena strýkovo ''[[nomen gentile]]'' Plinius).
 
Po absolvovaní vyššieho vzdelania započal Plínius tradičnú kariéru verejného činiteľa (''[[cursus honorum]]'') v politickej aj právnej sfére. Presadil sa ako právnik na [[centumviri|centumvirálnom]] súde, ktorý sa zaoberal otázkami dedičstva. Pôsobil ako žalobca aj obhajca v niekoľkých procesoch so správcami provincií – [[Baebius Massus|Baebiom Massom]], správcom [[Baetica|Baetiky]], [[Marius Priscus|Mariom Priscom]], správcom [[Africa (provincia)|Afriky]] (viedol obžalobu spolu so svojim priateľom, budúcim cisárom [[Traján]]om), [[Gaius Caecilius Classicus|Gaiom Caeciliom Classicom]], ďalším správcom [[Baetica|Baetiky]], a dvoma správcami provincie [[Bitýnia|Bitýnie]], ktorú, ironicky, sám neskôr spravoval, [[Gaius Iulius Bassus|Gaiom Iuliom Bassom]] a [[Varenus Rufus|Varenom Rufom]]. Plínius dokázal prežiť všetky nástrahy aktívneho politického života počas cisárstva, obzvlášť počas vlády cisára [[Domitianus|Domitiana]] (81-96), a prejsť všetkými významnými úradnými funkciami. Roku 88 alebo 89 zastával úrad [[kvestor]]a, roku 91 [[tribún ľudu|tribúna ľudu]], roku 93 [[prétor]]a a roku 100 najvyšší úrad cursu, [[konzul]]át. Roku 98 bol navyše zvolený za dozorcu nad štátnou pokladňou (''praefectus aerarii Saturni''), akéhosi rímskeho ministra financií. Po svojom konzuláte získal správu provincie [[Bitýnia|Bitýnia]] na rok 103. V rokoch 104-107 mu bola zverená funkcia dozerateľa nad brehmi [[Tiber]]u (''curator alvei Tiberi''). Ako poslednú funkciu zastával úrad cisárskeho vyslanca (''legatus Augusti'') v Bitýnii od roku 110.
 
Medzi blízkych priateľov tohto štátnika a spisovateľa patrili historik [[Tacitus]], básnik [[Marcus Valerius Martialis|Martialis]] a životopisec [[Suetonius]]. Plínius sa stýkal aj s mnohými ďalšími významnými osobnosťami svojej doby vrátane [[filozof]]ov [[Artemidoros|Artemidora]] a [[Eufrates|Eufrata]]. Oženil sa celkom tri razy – po prvýkrát vo veľmi mladom vekom, kedy sa jeho manželkou stala nevlastná dcéra [[Veccius Proculus|Veccia Procula]], po druhýkrát po jej smrti, vo veku 37 rokov, kedy si vzal dcéru [[Pompeius Celerinus|Pompeia Celerina]] a po tretí raz s Calpurniou, vnučkou [[Calpurnius Fabatus|Calpurnia Fabata]] z [[Como|Coma]].