Ponorková vojna: Rozdiel medzi revíziami

Cisárske [[Japonsko]] vstupovalo do vojny s 68 ponorkami, ale tretina bola prakticky nepoužiteľná. Vzhľadom na rozlohu Pacifiku a teda jeho nemožnosť stráženia, Japonci sa nikdy nevenovali systematicky boju proti obchodným lodiam. Japonské ponorky technicky zaostávali z hľadiska technických vlastností pod hladinou, ako aj kvôli vysokej hlučnosti. V rýchlosti na hladine však patrili k svetovej špičke. Ich hlavnou devízou bola kvalita torpéd, [[Torpédo vzor 93|vz. 93]] v tom čase bezkonkurenčne najlepšie na svete. Torpédo dosahovalo pri dosahu 10 míľ rýchlosť 36 uzlov a bojovú náplň 490 kg TNT. Akékoľvek iné torpédo presahovalo výkonmi dvojnásobne. Preto preferovali riskantné útoky na vojnové lode a špeciálne úlohy. Japonská stavba ponoriek sa v priebehu vojny dosť odlíšila od ostatných námorných mocností. Velenie malo obrovský problém zásobovať posádky odrezaných posádok na tichomorských ostrovoch, pre americkú námornú a leteckú blokádu prichádzalo do úvahy jedine zásobovanie ponorkami. Preto sa japonské námorníctvo zameralo na stavbu špeciálnych ponoriek určených na zásobovanie, nosičov samovražedných torpéd [[Kaiten]] a nosičov lietadiel. Postavili 4 najväčšie ponorky na svete o výtlaku 6 500 ton. Boli určené ako nosiče malých [[hydroplán]]ov nesených v špeciálnych púzdrach (vodotesných hangároch) na palube, každá loď niesla 3 takéto lietadlá. Mali vyplávať zo [[Singapur]]u v auguste 1945 a z [[Karibské more|Karibského mora]] napadnúť [[Panamský prieplav|Panamský prieplav]]. Operáciu zmarila kapitulácia Japonska.