|
*[[Claude Tresmontant]]: Poznanie je [[asimilácia]] informácie, ktorá sa nachádza mimo nášho ducha, v objektívnej skutočnosti.
*[[Aristoteles|Aristoteles]]: Poznanie je rozvíjajúci sa proces začínajúci najjednoduchším, elementárnym zmyslovým poznaním ako historicky prvou rovinou poznania, ktorou poznávame konkrétne [[bytie]], t. j. [[prvá podstata|prvé podstaty]]. Prostredníctvom zmyslového poznania si osvojujeme jedinečné. Postihnutie všeobecného je výsadou rozumu, ktorý podobne ako zmysly čerpajú z reality - čerpá zo zmyslovej skúsenosti. Gradácia je teda nasledovná: pocit ([[vnímanie]]), [[predstava]], [[skúsenosť]] posilnená [[pamäť]], [[umenie]], [[veda]]. [[vedecké poznanie]] je vyvrcholením celého procesu poznania.
*[[Augustín z Hippa]]: Poznanie sa zakladá na vnútornej sebaistote vedomia: môžem sa mýliť vo veciach vonkajšieho sveta, môžem pochybovať o ich poznaní, ale tým, že pochybujem, uvedomujem si sám seba ako pochybujúcu bytosť. Ak sa totiž mýlim, potom som. Každý, kto si uvedomuje, že pochybuje, uvedomunje si niečo pravdivé a zároveň nadobúda istotu toho, čo si uvedomuje.
=== Platon ===
*[[Platon|Platon]]: Poznanie existuje pravé a nepravé, pričom pravé je poznanie [[idea|ideí]] uskutočňované [[rozumová duša|rozumovou dušou]]. Základom poznania je priame nazeranie ideí. Ostatné poznanie je iba natoľko poznaním, nakoľko má účasť na tomto nazeraní.
:Poznanie nemožno dosiahnuť zmyslami. Ozajstné poznanie nemôže poskytnúť ani mienka získaná indukciou z faktu premenlivej existencie [[vec|vecí]], pretože neodpovedá na otázku, prečo veci jestvujú. Ani samo objektivne myslenie, opierajúce sa o skúmanie elementov a pomerov častí vo veciach, nestačí. Poznanie, ktorého cieľom je vedenie o ideách, musí začínať prisne vedeckými úvahami, podobnými matematickým dôkazom. Cestou k nemu nie je diskurzívne myslenie, ale intuitivne nazeranie. Na to je potrebná primeraná duševná príprava spočívajúca v tom, že [[človek|človek]] v mnohosti jednotlivych vecí začne vidieť jednu ideu a že znova v mnohých rozličných, hierarchicky navzájom spätých ideách vidí jednu ideu a konštatuje, že táto idea v sebe obsahuje celé množstvo iných rozličných ideí.
:Vedenie, ktorého cieľom je poznanie ideí, je teda povznesením sa nad vonkajšie zmyslové veci k vnútornému zreniu najvyššej idey a v ďalšej etape zostupovaním od tejto najvyššej idey k vonkajším veciam a k ich vysvetľovaniu prostredníctvom nej. Idey má [[duša|duša]] zatvorené v sebe a len sebe pripomína to, čo videla vo sfére ideí ([[rozpamätávanie sa|rozpamätávanie sa]]), a keďže je spojená s [[telo|telom]] týmto ideám prispôsobuje vankajší svet.
:Poznanie ideí si vyžaduje primeranú mravnú prípravu. Táto príprava spočíva v aplikovaní ideí na život a konanie človeka a týka sa cieľa morálky a prostriedkov k nemu vedúcich, predovšetkým [[cnosť|cnosti]].
''Keď chceme niečo [[poznanie|poznať]], potrebujeme tri [[vec|veci]], štvrtá vec je samo vedenie - za piatu treba pokladať [[objekt|sám objekt, ktorý je poznateľný a skutočne jestvuje]]. Prvá vec je [[meno|meno]], druhá [[definícia|definícia]], tretia [[obraz|obraz]], štvrtá [[vedenie|vedenie]]. Ak chceš porozumieť tomu, čo sme práve povedali, pochop to na jednom príklade a uvedom si, že je to tak so všetkým. Jestvuje čosi, čo sa volá 'kruh'; práve to, čo sme vyslovili, je jeho meno. Jeho definícia je druhá vec; skladá sa z mien a slovies, lebo 'to, čo má všade rovnakú vzdialenosť od stredu', by bola zrejme definícia toho, čo sa nazýva guľaté, okrúhle, kruh. Tretie je to, čo sa dá namaľovať a zotrieť, vysústruhovať a zničiť, lenže so samotným kruhom, na ktorý sa všetko toto vzťahuje, sa nedeje ani jedna z týchto zmien, pretože kruh je niečo iné ako tieto veci. Štvrtá vec je vedenie, rozumové poznanie a pravdivá predstava o týchto veciach; aj toto všetko treba považovať za jedno, pretože to nie je obsiahnuté ani v slovách, ani v priestorových tvaroch, ale v dušiach; z toho je jasné, že je to niečo odlišné aj od skutočného kruhu aj od toho, čo sme predtým zhrnuli do troch vecí. Z nich je príbuznosťou a podobnosťou piatej veci najbližšie rozumové poznanie; ostatné veci sú vzdialenejšie. To isté platí tiež, ak je predmetom nášho rozprávania rovný a okrúhly tvar a farba alebo dobro, krása a spravodlivosť i každé umele vytvorené a každé prirodzene vzniknuté teleso, oheň, voda i všetky podobné veci, každý živočích, duševná vlastnosť i všetko, čo robíme a trpíme. Kto totiž nepochopí nejako aspoň štyri z oných piatich vecí, nikdy nebude môcť úplne poznať piatu. Okrem toho pre nepatrné jazykové možnosti tieto štyri veci objasňujú nielen a akosť, ale aj podstatu každej veci. Preto sa nikdy nijaký rozumný človek nedováži uložiť svoje myšlienky do slov, ešte k tomu nezmeniteľných, ako je to pri písomnom zázname.''
''Až keď sa tieto jednotlivé veci, mená, definície, názory a iné zmyslové vnemy navzájom obrúsia a s dobrým úmyslom preskúmajú, nešetriac pritom otázkami a odpoveďami, zažiari o každej jednotlivej veci také rozsiahle svetlo poznania a rozumu, akého je len ľudská sila schopná.''
|
