Šarišská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Turistický ruch: oprava Krajné Čierne za Krajné Čierno |
d Robot odstránil zbytočné pomenovanie odkazu |
||
Riadok 27:
== Dejiny ==
Historické územie v severnej časti Slovenska. Názov má podľa hradu Šariš, ktorý bol sídlom šarišského župana. Južná časť Šariša leží v [[Košická kotlina|Košickej kotline]], severná časť vyplňujú [[
Šariš sa súčasťou Uhorska stal až v druhej polovici 11. storočia. Spočiatku bol spolu s Abovom a Hevešom súčasťou komitátu Novum castrum (pomenovanom po hrade ''Novum Castrum'', ktorý dostal tiež názov Abawyuar, Abaújvar, Abov). Počas 13. storočia sa Šariš zmenil na samostatný komitát (pravdepodobne ešte pred tatárskym vpádom v roku [[1241]]). Na prelome 13. a 14. storočia sa zmenil na šľachtickú stolicu, ako samostatný administratívny celok (comitatus Sarossiensis) a zachoval sa až do roku 1922.
Hranice Šariša sa ustálili v 14 storočí, neisté boli so Spišskou stolicou v oblasti [[Vyšný Slavkov|Vyšného a Nižného Slavkova]] a s Abovskou stolicou, pokiaľ ide o príslušnosť [[Ťahanovce|Ťahanoviec]]. Hranice so Zemplínskou stolicou sa výraznejšie zmenili 1882 ([[
Najstaršie doklady o pravekom osídlení Šariša sú z [[paleolit|paleolitu]] (dolina Torysy). Významnejšie sú výšinné sídliská obyvateľmi [[Bukovohorská kultúra|bukovohorskej kultúry]] v povodí [[Torysa|Torysy]] z [[neolit|neolitu]]. [[Skupina východoslovenských mohýl|Východoslovenské mohyly]] (Kurima, Giraltovce, Radoma a iné) svedčia o hustom osídlení územia medzi [[Topľa|Topľou]] a [[Ondava|Ondavou]] v [[eneolit|eneolite]]. V strednej [[Bronzová doba|bronzovej dobe]] prenikol do Šariša a južnejšej časti Košickej kotliny ľud [[Pilinská kultúra|pilinskej kultúry]]. [[
Najstaršie [[Slovania|slovanské obyvateľstvo]] preniklo do Šariša zo severu koncom 4. storočia. Najstaršia slovanské sídlisko sa zachovalo v katastri [[Veľký Šariš|Veľkého Šariša]].
Riadok 41:
Počas [[valašská kolonizácia|valašskej kolonizácie]] od 2. polovice 14 storočia najmä však v 15. storočí, sa usadzovalo v severnom Šariši [[Rusíni|rusínske]] pastierske obyvateľstvo, ktoré tu vytvorilo súvislé a trvalé osídlenie.
Osídľovanie severného Šariša na valašskom práve bolo najintenzívnejšie v 16. storočí. Koncom 16 storočia už bola sídelná sieť feudálneho Šariša vyvinutá. Roku 1598 bolo v Šariši 371 sídel, z toho 3 slobodné kráľovské mestá, 5 mestečiek a 263 dedín a osád. V nasledujúcom období vzniklo už iba niekoľko sídel, ktoré sa vyvinuli z majerov a pri priemyselných centrách. Súpis z roku 1720 uvádza v Šariši 3 slobodné kráľovské mestá ([[
Pre osídlenie Nízkych Beskýd sú charakteristické malé, ale početné dediny.
| |||