Anton Revický: Rozdiel medzi revíziami

 

Narodil sa 12. januára [[1713]] v Sátoraljaújhelyi v Maďarsku. Od roku [[1728]] bol príslušníkom rehole [[jezuita|jezuitov]]. Študoval na [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzite]], kde získal [[doktorát]] z [[filozofia|filozofie]] a [[teológia|teológie]]. Učil na jezuitských školách, prednášal na univerzite v [[Trnava|Trnave]]. Od roku [[1759]] bol v [[Pešť|Pešti]] predstaveným rehoľného domu, riaditeľom [[gymnázium|gymnázia]] a po rozpustení jezuitskej rehole duchovným (od roku [[1773]]). Na konci života bol generálnym vojenským [[vikár]]om v [[Budín]]e. Na trnavskej univerzite, kde okrem svetských a cirkevných dejín prednášal [[logika|logiku]], [[metafyzika|metafyziku]], [[fyzika|fyziku]] a [[matematika|matematiku]], patril spolu s J. Ivančičom a [[Andrej Jaslinský|Andrejom Jaslinským]] k tým, čo začali vyučovať [[filozofia|filozofiu]] po novom, na základe výsledkov moderných [[prírodné vedy|prírodných vied]]. Vo fyzike patril medzi tzv. neskorých [[karteziáni|karteziánov]]. Napísal knihu ''Elementa philosophiae naturalis''. Prvá časť -- Všeobecná fyzika ([[1757]]) mala 323 strán, druhá –- Špeciálna fyzika ([[1758]]) 228 strán. Podľa Revického je pre fyziku typické praktické a evidentné poznávanie príčin a súvislostí medzi javmi, racionálne chápanie a prirodzený výklad prírodných javov. Základom fyziky je experiment. Revického výklad pojmov je viac kvalitatívny, iba v nevyhnutných prípadoch používa vzorce a elementárnu matematiku. Ako teológ často uprednostňoval [[Biblia|Bibliu]] a cirkevné [[dogma|dogmy]], dokonca aj pred vlastnými poznatkami. [[Kopernik]]ovu [[heliocentrizmus|heliocentrickú sústavu]] pokladal za možnú [[hypotéza|hypotézu]]. Zomrel 15. decembra [[1781]] v Budíne.