Meliatsko-halstattský oceán: Rozdiel medzi revíziami

d
gramatika
d (Robot odstránil zbytočné pomenovanie odkazu)
d (gramatika)
Názov ''Meliatsky oceán'' bol odvodený z pomenovania obce [[Meliata]] v [[Okres Rožňava|rožňavskom okrese]], kde boli objavené metamorfované [[perm (geochronologická jednotka)|permské]] až [[trias]]ové horniny pôvodne zadelené do [[gemerikum|gemerika]], ktoré v neskoršom období geológovia vyčlenili ako samostatnú jednotku [[meliatikum]]. Význam oblasti objavili a ako prví popísali vo viacerých prácach medzi rokmi [[1973]] a [[1985]] geológovia [[Heinz Kozur]] a [[Rudolf Mock]], najprv v mezozoických jednotkách Vnútorných Západných Karpát a neskôr aj v [[juvavikum|juvavických príkrovoch]] [[Severné Vápencové Alpy|Severných Vápencových Álp]]<ref name="Relics of the Meliata ocean crust">Ivan, P., 2002; ''Relics of the Meliata ocean crust: Geodynamic implications of mineralogical, petrological and geochmical proxies.'' Geologica Carpathica, 53, 4, s. 245 - 256</ref>.
 
V súčasnosti sú za pozostatky meliatsko-halstattského oceánu, ktorý existoval od stredného [[trias]]u ([[anis]]) po strednú až vrchnú [[jura (geochronologická jednotka)|juru]] považované najmä horniny subdukčnej melanže meliatika. Tvorí ju predovšetkým [[meliatska jednotka|meliatska]] a [[jaklovská jednotka]] so slabo alebo vôbec nemetamorfovanými fragmetami [[ofiolitový komplex|ofiolitov]] a [[olistostróma|olistostrómy]] hlbokovodných [[radiolarit]]ov. Súčasťou svahov okolitých kontinentov zvažujúcich sa do oceánu bolo i [[turnaikum]] a [[silicikum]]. Diskutabilná je však ich pozícia rovnako ako vysokým tlakom metamorfovaných hornín ([[modrá bridlica|modré bridlice]]) v [[príkrov Bôrky|príkrove Bôrky]]. Umiestnenie [[sutúra (tektonika)|sutúry]] po jeho uzavretí, je diskutabilné. Niektorí považujú za sutúru [[rožňavský zlom]] alebo [[lubenícko-margecianska línia|lubenícko-margeciansku líniu]], iní ju kladú južne od pohoria [[Bukové vrchy|Bükk]].
 
== Referencie ==
73

úprav