Verzia z 21:40, 3. máj 2009 upraviť Rubinbot (diskusia \| príspevky) 8 802 editací d robot Pridal: als, ar, bg, bs, ca, cs, cy, da, de, en, eo, es, et, eu, fa, fi, fr, fur, gl, he, hr, hu, id, io, it, ja, ka, ko, la, lb, lt, lv, mk, nl, nn, no, oc, pl, pt, ro, ru, sc, scn, sh, simple, sr, sv, ta, tl, tr, uk, ur, vec, vi, war, zh ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:36, 4. máj 2009 upraviť vrátiť Wizzard (diskusia \| príspevky) Správcovia 113 854 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť ~~'''~~ \|Meno = Giuseppe Garibaldi~~'''~~ \|Portrét = Giuseppe Garibaldi (1866).jpg \|Popis = taliansky generál,revolucionar, bojovník za slobodu a zjednotenie Talianska \|Dátum narodenia = [[4. júl]], [[1807]] \|Miesto narodenia = [[Nice]], [[Francúzsko]] \|Dátum úmrtia = [[2. jún]], [[1882]] \|Miesto úmrtia = [[La Maddalena]], [[Taliansko]] \|}} '''Giuseppe Garibaldi''' (* [[4. júl]] [[1807]], [[Nice]] – † [[2. jún]] [[1882]], [[La Maddalena]]) je [[Taliansko\|taliansky]] národný hrdina, generál, bojovník za zjednotenie [[Taliansko\|Talianska]], od roku [[1833]] príslušník hnutia [[Mladé Taliansko]]. Bojoval proti Rakúšanom už roku 1834, 1848-1849. Roku 1859 sa so svojimi dobrovoľníkmi vyznamenal v bitkách pri Magente a Solferine.Na jar 1860 vypuklo povstanie roľníkov proti neapolskému kráľovi a Bourbonovcom, ku ktorému sa v máji pridal aj Garibaldi. Mal veľkú morálnu podporu v domorodom obyvateľstve, ktoré sa pridávalo k jeho dobrovoľníckej armáde. Roku 1860 viedol legendárny pochod tisícky vlastencov, ktorý sa skončil oslobodením južného Talianska. Zjednotil ho a pripojil k Piemontu. V mene Viktora Emanuela II. sa vyhlásil za diktátora Sicílie. Giuseppe Garibaldi, obchodník a námorný kapitán, dobrodruh a generál sa narodil v mestečku [[Nice]] na pobreží Stredozemného mora ''4. júla 1807'' v rybárskej rodine ako druhý syn.Celý jeho život sa skladal z výhier aj prehier, plavieb po moriach a oceánoch.Už ako malého chlapca s mimoriadnymi fyzickými danosťami ho začalo priťahovať more.Už od roku ''1822'' ako 15ročný na otcových lodiach brázdil Stredozemné more.Navštívil Instanbul, Nissolonghi a Rím. V roku ''1832'' bol povýšený na kapitána. V roku ''1833'' sa stretol s Mazzinim, otcom hnutia "Mladé Taliansko" a hneď sa stal jeho príslušníkom.Mladé Taliansko bola revolučná organizácia v rokoch ''1831-1848'', ktorá sa usilovala o oslobodenie a zjednotenie Talianska.R. ''1834'' sa Garibaldi v Janove zúčastnil republikánskeho po-vstania, inšpirovaného myšlienkami hnutia Mladé Taliansko.Získaval dobrovoľníkov do boja proti Rakúšanom. Povstanie však bolo porazené a Garibaldi spolu s ďalšími dvoma revolucionármi boli odsúdení k „postupnej smrti zastrelením do chrbta“ . Najprv utiekol do Marseille a vroku ''1836'' do Južnej Ameriky. Tam pomáhal Uruguau v boji za nezávislosť proti Argentíne.V roku ''1843'' bránil Montevideo, členovia oddielu boli oblečený do slávnej uniformy - červená košeľa.S povesťou udatného bojovníka sa v apríli roku ''1848'' vrátil do severného Talianska, kde sa v Miláne zúčastnil vojny proti Rakúšanom za nezávislosť Talianska. O rok neskôr pomáhal brániť Rím proti Francúzom a stal sa národným hrdinom. Francúzskej presile však podľahol a znova musel utiecť. ''16.septembra 1849'' nastúpil Garibaldi na loď, ktorá plávala do Tunisu, v júli ''1850'' odplával do New Yorku a v apríli ''1851'' do Strednej a Južnej Ameriky. V marci ''1854'' sa vrátil do Talianska, kde bojoval v službách piemontského kráľa [[Viktora Emanuela II.]] Roku ''1859'' sa so svojimi dobrovoľníkmi vyznamenal v bitkách pri Magente a Solferine,stal sa pie-montským generálom a velitel'om dobrovol'níckeho zboru alpských jágrov vo víťaznej vojne proti Rakúsku v severnom Taliansku.Roku ''1860'' úspešne viedol revolučný boj na Sicílii proti Bourbonom a v mene Viktora Emanuela II. sa vyhlásil za diktátora Sicílie.Krátko nato jeho vojsko porazilo armádu neapolského kráľa.Dva roky nato,v roku ''1862'' sa pokúsil o obsadenie Ríma, ale neuspel.Po piatich rokoch utrpel ďalšiu porážku. Roku ''1867'' ho porazili Francú-zi a pápežské jednotky pri Mentane, keď sa opäť pokúšal dobyť Rím. Giuseppe Garibaldi nemalou mierou prispel k zjednoteniu Talianska pod vládou Viktora Emanuela II.,ktorý v roku ''1878'' zomrel.Zo štyroch [[„otcov vlasti“]] – Cavoura, Mazziniho, kráľa a Garibaldiho zostal žiť už len Garibaldi. Lenže hrdinské obdobie jeho života zobralo aj jemu dosť síl.Dostal doživotnú penziu talianskeho parlamentu a písal pamäti.Napísal napr. knihu Pamiatky na červené košele.Vo svojich dielach viackrát upozornil, že najväčším nepriateľom zjednotenia Talianska je cirkev. Konflikt s pápežom bol totiž najväčšou prekážkou dobytia večného mesta, o ktoré sa pokúšal v spomínaných rokoch 1862 a 1867. Vždy ho zatkli a poslali na ostrov Caprera, kde unavený a starý ''2. júna 1882'' ako 74-ročný zomrel. Po smrti sa stal legendou, akousi mýtickou bytosťou z románov a básní a veľmi významnou osobnosťou, ktorá svojimi odvážnymi činmi prispela k mnohým výťazstvám v histórii.Dodnes sa o ňom najviac hovorí ako o človeku, ktorému sa mečom podarilo spojiť nespojiteľných Talianov. {{Biografický výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit\|fvg/garibaldi_g.html}} == Iné projekty == {{projekt\|ucommons=Giuseppe Garibaldi}} {{DEFAULTSORT:Garibaldi, Giuseppe}} [[Kategória:Narodenia v 1807]] [[Kategória:Úmrtia v 1882]] [[Kategória:Talianski politici]] [[Kategória:Talianske vojenské osobnosti]] {{Link FA\|ka}} {{Link FA\|pl}} [[als:Giuseppe Garibaldi]]

Giuseppe Garibaldi: Rozdiel medzi revíziami