Elektromagnetické pole: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot nahradil entity |
d Robot nahradil HTML syntax |
||
Riadok 18:
== Vlastnosti magnetického poľa ==
[[image:Magnet0873.png|right|thumb|200px|
Pri vložení tyčového magnetu medzi železné piliny sa ich najviac zachytí na koncoch tyče (
Ak priblížime k jednému magnetu iný magnet, pôsobí medzi nimi príťažlivá alebo odpudivá sila. [[Príťažlivá sila]] vzniká medzi dvomi nesúhlasnými pólmi (S-J) a odpudivá vzniká medzi súhlasnými pólmi (S-S alebo J-J). Príťažlivou silou pôsobí magnet aj na nezmagnetizovanú feromagnetickú látku. Je to preto, lebo feromagnetická látka sa v magnetickom poli tiež zmagnetizuje v smere pôvodného magnetického poľa a tak sa vedľa seba dostanú dva nesúhlasné póly obidvoch látok. Feromagnetická látka zostáva v magnetickom stave aj po zániku vonkajšieho poľa. Tento zvyškový magnetizmus je remanentným magnetizmom. Niektoré látky však aj po zániku vonkajšieho poľa nestrácajú svoj nadobudnutý magnetizmus a stávajú sa permanentným magnetom, ako napríklad kalená [[oceľ]].
Riadok 30:
== Magnetické pole vodiča prúdu ==
[[image:Magnetky01.png|left|thumb|150px|
Okolo vodiča, cez ktorý prechádza prúd, vzniká magnetické pole, ktoré sa znázorňuje siločiarami majúcimi tvar [[Kružnica|kružníc]] či [[Elipsa|elíps]]. Ich smer závisí od smeru prúdu tečúceho cez vodič. K určeniu smeru siločiar sa využíva [[André-Marie Ampere|Ampérovo]] pravidlo pravej [[Ruka|ruky]]: Ak zovrieme vodič prúdu do pravej ruky tak, aby palec ukazoval smer prúdu, konce
prstov udávajú smer siločiar magnetického poľa. O prítomnosti magnetického poľa v okolí vodiča sa môžme presvedčiť priblížením magnetky k vodiču. Ak ju postavíme kolmo na vodič, pootočí sa jej severný koniec v magnetickom poli do smeru magnetických siločiar (
Valcová [[Cievka (elektrická súčiastka)|cievka]] so závitmi v tesnej blízkosti seba má pri prechode prúdu vo vnútri cievky homogénne pole. Smer tohto poľa určíme podľa pravidla pravej ruky: Ak uchopíme cievku do [[Dlaň|dlane]] tak, že prsty ukazujú smer prúdu jednotlivými závitmi, vystretý palec udáva serverný pól cievky.
Riadok 42:
Základná veličina magnetického poľa - magnetické napätie sa vytvára elektrickým prúdom. Zvyšovať magnetické napätie tak môžme zvyšovaním veľkosti prúdu vo vodiči, okolo ktorého magnetické pole vzniká. Magnetické pole však môžno ovplyvniť nielen zmenou veľkosti prúdu, ale aj priblížením ďalšieho vodiča prúdu. Magnetické napätie U<sub>m</sub> na určitej dráhe je teda dané súčtom veľkostí prúdov všetkých vodičov ohraničených touto dráhou.
Pri konštantnom prúde
</math> (A;A)
Počet vodičov
*Magnetické napätie na uzavretej dráhe prostredia sa rovná súčtu prúdov obopnutých touto dráhou.
Magnetické napätie sa inak nazýva aj prietokom prúdu alebo aj budením. Magnetické napätie je [[Skalár|skalárna veličina]].
===Intenzita magnetického poľa===
Intenzita magnetické poľa
Z tejto rovnice možno vyjadriť vzťah, ktorý sa nazýva zákon celkového prúdu alebo zákon prietoku:
<math>NI=Hl\,\!</math> (A; Am<sup>−1</sup>, m). V okolí vodiča s prúdom
Jednotkou intenzity magnetického poľa je Am<sup>−1</sup>, to je pomer jednotky magnetického napätia a jednotky dĺžky. Ide však o veľmi malú jednotku, pretože pri prúde 1A a vzdialenosti 1m bude intenzita poľa iba 0,159 Am<sup>−1</sup>. Intenzita mag. poľa je [[Vektor (matematika)|vektorová veličina]], okrem veľkosti má aj svoj smer, ktorý je vyjadrený smerom magnetickej siločiary. Najsilnejšie pole je v blízkosti povrchu vodiča, so vzdialenosťou klesá, vo veľkej vzdialenosti je intenzita zanedbateľná. Nulová je teoreticky až v nekonečnej vzdialenosti od vodiča.
Riadok 59:
===Magnetická indukcia a permeabilita===
Magnetická indukcia
1 Tesla je veľmi veľká indukcia, pretože do úvahy sa berie jednotková plocha 1m<sup>2</sup>, čo je pomerne veľká plocha vzhľadom na konkrétne prípady magnetických polí. V praxi sa vyskytujú polia s maximálnou indukciou 2,5T, rádove od 0,001T po 1,8T.
Riadok 67:
==Magnetický tok, vodivosť a odpor==
Veličina poľa, ktorá udáva celkový počet siločiar v uvažovanom priestore je magnetický tok, označuje sa <math>\Phi\,\!</math>. Zdrojom toku je celkové magnetické napätie, čím viac siločiar pretlačí napätie magnetickým obvodom s prierezom
Magnetický tok závisí priamo úmerne od magnetického napätia a nepriamo úmerne od magnetického odporu. Magnetický odpor: <math>R_m = \frac{1}{\mu}\frac{l}{S}</math> (H<sup>−1</sup>; Hm<sup>−1</sup>, m, m<sup>2</sup>)
|