Normanská teória vzniku ruského štátu: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d +ru,sv |
→Vznik a vývoj teórie: pravopis |
||
Riadok 2:
== Vznik a vývoj teórie ==
Po celé [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie]] bola vedená vzrušená
''Origines gentis et nominis Russorum''. Tlačou bola táto práca vydaná až roku 1772, jej zverejneniu bránil Lomonosov. Bayerove a Müllerove myšlienky rozvil na prelome [[18. storočie|18.]] a [[19.storočie|19. storočia]] [[August Ludwig von Schlözer]] a na základe dôkladného štúdia [[Nestor|Nestorovej Povesti dávnych liet]] sformuloval ucelenú normanskú teóriu. Zásadným dielom, kde bola táto teória vyjadrená, bola jeho päťdielna (nedokončená) práca ''Nestor Russische Annalen'' (1802-1809).
Z hľadiska normanskej teórie je zásadnou úvodná časť ''Повести временных лет'', ktorá sa nazýva Rozprávanie o pozvaní kniežat. Rozpráva o príchode [[Varjagovia|Varjagov]], ktorí si podmanili Fínov a [[Slovania|Slovanov]] a žiadali od nich dane. Tí ich dokázali zahnať, ale keď si začali vládnuť sami, začali medzi sebou viesť spory, a preto sa rozhodli nájsť si knieža, ktorý by im vládol. Cez more sa vydali k „Rusom, lebo tak sa nazývali tí Varjagi Rusi, ako sa iní nazývali Švédmi a iní Normanmi, Anglanmi, iní Gótmi“. Rusom potom povedali: „Krajina naša je veľká a oplýva všetkým, ale poriadku v nej nie je, i poďte panovať a nám vládnuť“. Boli vybraní traja bratia, ktorí so svojimi rodmi odišli ku [[Slovania|Slovanom]]. Najstarší bol [[Rurik]] a ten založil [[Stará Lagoda|Starú Ladogu]]. Druhý Sineus sa usadil v Beloozersku pri Bielom jazere a tretí Truvor v Izborsku v južnom [[Estónsko|Estónsku]]. Mladší bratia čoskoro zomreli, potom [[Rurik]] zjednotil podľa ''Povesti'' zem pod svojou vládou a založil [[Novgorod]].
== Odpor proti normanskej teórii ==
V kontexte historických udalostí (severná vojna so Švédmi) bola otázka vplyvu Normanov na vytváranie pôvodného ruského štátu od samého začiatku spolitizovaná, pretože Rusi ju interpretovali ako vyzdvihovanie slovanskej nedostatočnosti a zaostalosti. Názory normanistov sa tak dotkli ruskej národnej hrdosti a vyvolali prudký nesúhlas. Ruskí bádatelia, na ktorých čele stál [[Michail Vasilievič Lomonosov]], ktorý sám historikom nebol, odmietli pripustiť akýkoľvek vplyv cudzieho elementu na proces genézy ruskej štátnosti a zdôrazňovali rýdzo slovanský ráz kyjevskej ríše. Poprieť účasť [[Varjagovia|Varjagov]] na sformovaní štátu sa nedalo, preto sa hľadal ich pôvod medzi západnými Slovanmi, ale niekedy aj medzi [[Góti|Gótmi]] alebo [[Chazari|Chazarmi]].
|