'''Žinčica''' je tradičný [[Slovensko|slovenský]] produkt z [[ovca domáca|ovčieho]] [[mlieko|mlieka]]. Najlepší druh žinčice sa volá Urda, je hustejšia ako normálna slaná alebo kyslá žinčica. Najmä v [[leto|lete]] je príjemným osviežujúcim [[nápoj]]om. K autentickému zážitku návštevy [[salaš]]a patrí pitie žinčice z typických [[pastier]]skych [[črpák]]ov.
'''Žinčica'''
Srvátka (tekutina po oddelení syra z mliečnej zrazeniny) sa ohrievala (odvárala) v kotle nad vatrou. Keď sa začali na povrchu objavovať bubliny (začala urdiť), kotol sa odstavil z ohňa a širokou varechou (zberačkou) sa zobrala vrchná hustá vrstva (urda). Preliala sa do inej nádoby, kde sa miešala a chladila prelievaním (vyťahovala sa). Takto sa získavala jemná žinčica. Na Spiši a v Šariši sa žinčica neprelievala, preto sa zrážala na hustú syrovitú hmotu, zmiešanú so srvátkou (tzv. seknutá, zrazená, zubatá žinčica). Zmiešaním sladkej a staršej sa získala kyslá žinčica. Zásoba žinčice sa uskladňovala v drevených súdkoch a šafľoch na chladnom a suchom mieste v kolibe.
Do polovice 20. storočia žinčica predstavovala na salašoch hlavný pokrm pastierov oviec. Užívala sa aj ako nápoj, pila sa z drevených črpákov. Zvyšok žinčice sa na konci týždňa rozdával gazdom, ktorí prichádzali na salaš po syr; svoj prídel žinčice si každý odnášal v oboni. Žinčica sa užívala ako účinný liek pri pľúcnych a žalúdočných chorobách. Urda sa v niektorých oblastiach používala na mastenie zemiakov alebo halušiek. Z usadenej smotanovitej vrstvy na povrchu žinčice (tiež nazývanej urda) sa vyrábalo aj ovčie maslo. V rámci mliečneho hospodárstva bola žinčica rozšírená v celom karpatskom salašníctve.
