Marcus Fabius Quintilianus: Rozdiel medzi revíziami

=== ''Institutio Oratoria'' ===

[[Image:Jbulwer.jpg|thumb|300px|Gestikulácia rečníka podľa Quintiliana v diele ''Chirologia'' [[John Bulwer|Johna Bulwera]], 1644]]

 

V Quintilianovej dobe sa prehlboval úpadok rečníctva, ktoré od nastolenia [[principát]]u stratilo svoju pôvodnú, [[rímska republika|republikánsku]] slobodu a so silnejúcim [[absolutizmus|absolutizmom]] panovníka stále viac skĺzavalo k prázdnemu pochlebovaniu cisárskej moci alebo okrasnému prednesu bez faktického obsahu. Obzvlášť v neskorších rokoch Domitianovej vlády dochádzalo v rímskom štáte k tvrdým represiám. Aj najslabšie podozrenie opozície mohlo byť označené za zločin proti cisárskemu majestátu a potrestané smrťou (Domitianova tyrania viedla nakoniec k jeho zavraždeniu roku 96). Napriek tomu, či snáď práve z týchto dôvodov, si Quintilianus vzal za svoj vzor rečníctvo záverečných období republiky a predovšetkým osobu [[Marcus Tullius Cicero|Marca Tullia Cicerona]], nielen ako model slobodného rečníckeho prejavu, ktorý kladie dôraz na tradičné morálne hodnoty rímskeho človeka, ale i ako jazykový vzor. Ciceronov jednoduchý, čistý a vecný štýl ([[aticizmus]]) bol významným odklonom od stále ozdobnejšieho a pompéznejšieho, ale prázdneho rečnenia Quintilianových súčasníkov ([[aziatizmus]]). Tento pokus o návrat ku koreňom čiastočne súvisí i so zmenou politickej klímy po páde [[Nero]]na (68), v období Quintilianovho vrcholu, kedy sa nová [[Dynastia Flaviovcov|dynastia Flaviovcov]] odklonila od honosnosti cisárskeho života svojich predchodcov a obhajovala jednoduchosť a praktickosť.