Brankár (ľadový hokej): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nahrádzam stránku textom „{{na zmazanie|strojovy preklad}}“ |
pravopis |
||
Riadok 1:
Hokejovy brankár je člen hokejoveho týmus, jeho hlavná činnosťou je zabrániť puku prekročenie brankovisku čary, alebo gólu.
==história==
Pozícia brankár sa v začiatkoch ladového hokeja výrazne neodlišovala od hráča v poli, a to ak čo sa vybavenia tyka korčule do značný mierky v herná štýl. Prvé hokejova pravidlá, tzv . halifaxska, ešte aj nerozlišovali pozíciu hráčov na ľade a tak sa uloha brankára hráč, čo bol najbližšie k bránke. Pozícia hráčov na ľade určovali až pravidlá montrealské. Spočiatku mohli brankári, ako jediný hráči na ihrisku, zastavit pohyb puka rukou. Nesmel ho však držať ani hádzať. Brankár nesmel sadať, kľakať ani pádať na zem. Na miesto brankár sa v priebehu hry mohol presunúť hociktorý spod obrancov.
Prvý súčasť výstroj, ktorú sa žačali brankári lišiť od hráča v poli, boli chrániča tela. Použivali sa handra, alebo chrániče vypožičaný spod iných sportov, medzi nimi kriketové. Aj keď sa používaný už od počiatkom 90. rokoch (azda prvne je použijem roku 1891 Seen Clearly), ich popularita naštartovala až víťazstvo týmu Winnipeg Victorias nad Montreal Victorial 14. februára 1896 v boji o Stanley Cup. George Merritt s kriketovymi chránič na korčule udržal v zápase čísté konto a postaral sa o veľkú senzáciu a tiež o rozšírenie „betónov" medzi ostatní brankármi.
V roku 1905 priišiel Percy LeSeuer s novým typom hokejky, tú ešte vylepšil v roku 1910 Riley Hern. Od roku 1907 sa začíname u brankára vidieť špeciálny rukavica. Od roku 1915 napokon s dômyselnejšími chráničmi rôznych časťí tela.
Zmeny vo výstroji boli hlavnou mierou podnietenie nového herného štýlu, počiatkom 20. storočia sa hra žačala zrýchľovať a štávala sa kontaktnejšou. To samozrejme viedlo aj do zmenený brankárskeho štýlu. Kým v počatiach riešily väčšinu herných situácii postojačky, po zavedenia bránkoviska (1905) vo ktorom už útočník nesmel strieľať ale len dorážať odrazený puk, túto situáciu riešily brankári podrepom a priložením hokejky na ľad.
Brankári svoje telo síce stále viacej a viacej chránili proti zasahom puku alebo protivnikovym hokejkám, veľmi dlho si však akokoľvek odmietali chrániť hlavu. Prvý brankár medzi profesionálmi, čo sa objavil na ľadu s ochranou obliekli byl Clint Benedict 20. februára 1930. Na sklonku kariéra utrpel po zásahu puka zlomeninu nosa a lícnej kosti, ale akokolvek si takto odchod nepredstavoval, vratil sa ešte vo dvoch stretnutiach na ľad s maskou zkombinovanou s maskou pre americký futbal a pre box. Kým medzi amatérmi bola maska používanie relatívne často, na profesionálnu úroveň boli dlho nechcena. Povinnou súčasť výstroje sa stala až v priebehu 70. rokoch 20. Storočia.
| |||