Derivát (financie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{bezzdroja}}
[[Image:Kupna opcia3.jpg|right|thumb|Diagram]]
 
'''Derivát''' (iné názvy: '''derivátny/derivátový kontrakt, derivátny/derivátový nástroj''') je [[zmluva]], ktorej hodnota či cena je úplne alebo prevažne odvodená od hodnoty či ceny nejakého aktíva, od úrovne nejakého indexu alebo od úrovne nejakého referenčného ukazovateľa (sadzby).
'''Finančné deriváty''' sú finančné inštrumenty odvodené(derivované) od iného podkladového aktíva ([[komodita|komodity]], [[akcia (cenný papier)|akcie]], cudzie meny, [[pôžička|pôžičky]], [[dlhopis]]y), ale aj napr. od indexu ([[úroková miera]], zmenné kurzy, [[CPI]] – index spotrebiteľských cien). Hodnota takéhoto derivátu sa odvíja od hodnoty podkladového aktíva. Podstata derivátov je v ich zobchodovaní v budúcnosti (tzv. termínové operácie) – na rozdiel od [[spotová operácia|spotových operácií]], ktoré prebehnú v aktuálnom čase (s technickou rezervou 2 dni). Medzi najznámejšie deriváty môžeme zaradiť: forward, swap, opciu a futures.
 
Táto hodnota (cena) aktíva, úroveň indexu či sadzby sa nazývajú '''podkladová hodnota''' (angl. ''underlying'') a príslušné aktívum, index či sadzba '''podkladové aktívum, podkladový index''' a '''podkladová sadzba''' (''underlying asset, underlying index, underlying rate'').
== História ==
;Japonský trh s ryžou
Podľa niektorých prameňov, história derivátov siaha až do 6000 rokov starej [[staroveká Čína|Číny]], no písomne doložené zmienky o takýchto obchodoch pochádzajú zo 17. storočia z [[Japonsko|Japonska]], kde si takto pestovatelia ryže zabezpečovali budúce príjmy z predaja. Na jar potreboval farmár vstupný kapitál (náklady na osivo, mzdy, žatvu). Ak vedel (alebo to aspoň predpokladal), že s danými prostriedkami vypestuje tonu ryže, a našiel obchodníka, ktorý by to na jeseň kúpil, už na jar mohli spraviť dohodu. Takto vznikol prvý futures kontrakt. Farmár sa zaviazal, že za danú cenu (jeho náklady + adekvátny zisk) a v danej lehote dodá ryžu a kupec si ju v danej lehote vyzdvihne. Každý je spokojný: farmár má prostriedky už na jar, kupec má zafixovanú cenu do budúcna a nemusí sa obávať, aký bude vývoj cien tej danej komodity. Samozrejme takáto fixácia ceny je dvojsečná zbraň: pri veľkom suchu a teda nedostatku ryže na trhu rastie jej cena; ak farmár tonu vypestoval, na takomto obchode stráca (mohol ju predať drahšie), ak vypestoval iba 800 kg, musí 200 kg na trhu dokúpiť za tržnú cenu a tým sa znova dostáva do straty. Na druhej strane, ak však bolo úrodné obdobie, ryže je dostatok a tým jej cena klesá – farmár zarobí viacej a kupec na takomto obchode tratí.
 
Podkladových hodnôt derivátu môže byť aj viac ako jedna. Názov derivát pochádza od skutočnosti, že jeho hodnota je odvodená, teda "derivovaná", od inej hodnoty.
;19.storočie
Prvé burzy na svete boli založené v Chicagu - Chicago board of trade (CBOT) - v roku 1848 a Chicago mercantile exchange (CME) v roku 1874. Najprv sa na nich obchodovalo iba s poľnohospodárskymi plodinami, no v súčasnosti plodiny ustupujú na úkor finančných derivátov.
 
Podstata derivátov je v ich zobchodovaní v budúcnosti (teda v tzv. termínových operáciách/obchodoch) – na rozdiel od [[spotový obchod|spotových operácií/obchodov]], ktoré prebehnú v aktuálnom čase (s technickou rezervou 2 dni).
;20. storočie
Deriváty expandujú hlavne do nepoľnohospodárskych komodít ([[drahý kov|drahé kovy]]) a finančných nástrojov, ktoré sa stávajú dôležitými pomocníkmi pri riadení tržného rizika.
 
==Presnejšie definície ==
== Promptný a termínový obchod ==
Existuje viacero užších definícií. Najčastejšie býva vyššie uvedená definícia obmedzená tak, že spomínaná zmluva je [[termínový obchod]] ([[termínový kontrakt]]). Iné obmedzenie je, že spomínaná zmluva musí byť [[finančný nástroj]] (alebo podobná zmluva). Iné obmedzenie môže byť, že prostredníctvom tejto zmluvy sa musí dať obchodovať so špecifickými finančnými rizikami na finančnom trhu. Všetky tieto definičné obmedzenia sú de facto aj tak vo veľkej väčšine prípadov splnené.
Promptný (spotový, okamžitý, pohotový) obchod je [[kontrakt]], ktorého uskutočnenie, spočívajúce v dodaní dohodnutého predmetu obchodu proti jeho zaplateniu, prebieha veľmi krátko po uzavretí obchodu (do dvoch dní).
 
Na účely [[IFRS]] je derivát v IAS 39 definovaný takto: ''Derivát je finančný nástroj alebo iná zmluva v rozsahu'' [pôsobnosti IAS 39] '', ktorý spĺňa všetky tri nasledujúce
Termínový obchod je kontrakt, v ktorom k uskutočneniu obchodu dochádza po dlhšom čase od uzavretia obchodu (aj niekoľko mesiacov).
charakteristiky:''
*''(a) jeho hodnota sa mení reagovaním na zmenu špecifikovanej úrokovej sadzby, ceny finančného nástroja, ceny komodít, kurzu cudzích mien, indexu cien alebo sadzieb, úverovej bonity alebo úverového indexu alebo inej veličiny za predpokladu, že – v prípade nefinančnej premenlivej veličiny – takáto veličina nie je špecifická pre zmluvnú stranu;''
*''(b) nevyžaduje žiadnu úvodnú čistú investíciu alebo úvodnú čistú investíciu, ktorej hodnota je nižšia, než požadovaná hodnota pri iných typoch zmlúv, ktoré by reagovali podobne na zmeny trhových faktorov;''
*''(c) jeho vyrovnanie nastane v budúcnosti.''
 
Na účely slovenského zákona o cenných papieroch je derivát definovaný takto: Derivátom sa rozumie ''peniazmi oceniteľné právo alebo záväzok vzťahujúci sa na cenné papiere alebo odvodený od cenných papierov, komodít, úrokových mier, kurzových indexov peňažných prostriedkov v slovenskej mene alebo v cudzej mene alebo iných majetkových hodnôt využívaných na tento účel v obchodnom styku; derivátom je aj peniazmi oceniteľné právo alebo záväzok vzťahujúci sa na zmluvy o cenných papieroch alebo je od takých zmlúv odvodený; derivátmi sú najmä finančné nástroje'' uvedené v § 5 okrem bodov a) - c) - pozri citát v článku [[finančný nástroj]].
== Deriváty podľa účelu využitia ==
'''Zaistenie (hedging)''': pomocou derivátov je možné fixovať cenu určitého finančného inštrumentu k dohodnutému termínu v budúcnosti. To znamená, že k určitej danej otvorenej pozícii môžeme zjednať taký derivátový obchod, ktorého zisk či strata sa budú vyvíjať zrkadlovo k danej pozícii.
 
==Podkladová hodnota ==
'''Špekulácia''': špekulant otvára novú pozíciu s cieľom profitovať na vývoji cien
Podkladová hodnota môže byť hodnota (cena) podkladového aktíva ([[komodita]], [[akcia (cenný papier)|akcie]], [[cudzia mena]], [[úver]], [[dlhopis]]) či hodnota (úroveň) ukazovateľa/indexu (konkrétna [[úroková sadzba]], konkrétny [[menový kurz]], [[index spotrebiteľských cien]], úverová bonita či úverový index, stav počasia a pod.)
 
== Druhy ==
'''Arbitráž''': založené na cenových diferenciách (na rôznych trhoch môžu existovať rôzne ceny rovnakých inštrumentov). Ak sú cenové diferencie väčšie než náklady na takúto [[arbitráž]], potom arbitražér na relatívne podhodnotenom trhu nakupuje a na relatívne nadhodnotenom trhu predáva. Dosahuje takto zisk bez akéhokoľvek rizika. Na podhodnotenom trhu dopyt po takomto inštrumente rastie, tým sa zvýši aj jeho cena a na nadhodnotenom trhu rastie ponuka, tým sa jeho cena znižuje a ceny sa vyrovnajú. V súčasnosti vďaka vysokej prepojenosti trhov je možnosť prevádzať arbitráž veľmi malá.
Existujú tieto základné deriváty:
*[[forward]]
*[[future]] ([[futurita]])
*[[opcia]]
*[[swap]]
 
Ďalej existujú rôzne ich kombinácie (teda deriváty na deriváty), napr. [[swapcia]] (swap + opcia), a početné nepomenované deriváty a kombinácie.
== Forward ==
Dohoda medzi dvoma subjektmi o predaji alebo kúpe nejakého aktíva v danom čase v budúcnosti, pričom uzavretie kontraktu prebieha v prítomnej dobe. Subjekt, ktorý predáva podkladové aktívum sa dostáva do krátkej pozície (short), a naopak kupujúci subjekt do dlhej pozície (long). Je to záväzný kontrakt - povinnosť predať/kúpiť podkladové aktívum.
Forwardové obchody sú uskutočňované na mimoburzovných trhoch (OTC - over the counter).
 
Najbežnejšie typy derivátov sú [[finančné deriváty]] (podkladovým aktívom je finančný nástroj, cudzia mena a podobne) a [[komoditné deriváty]] (podkladové aktívum sú komodity).
'''Menový forward''' (currency forward): kontrakt na výmenu pevnej čiastky hotovosti v jednej mene za pevnú čiastku v druhej mene k určitému dátumu v budúcnosti. Cena kontraktu sa nazýva forwardový menový kurz, ktorý je podobný aktuálnemu kurzu na trhu.
 
== Dejiny ==
'''Príklad''': slovenská importná firma doviezla v máji tovar v hodnote 26 mil. CZK z ČR a v novembri to musí zaplatiť v českých korunách. Do účtovníctva zaeviduje tento záväzok aktuálnym spotovým kurzom 26 EUR/CZK - čiže 1 mil. EUR. Má dve možnosti: zaistiť si (zahedgovať) tento záväzok alebo špekulovať na vývoj menového kurzu. Zaistenie: s dealerom sa dohodne na forwarde - nákupe CZK za forwardový kurz 25,80 EUR/CZK. V novembri prebehne táto transakcia - firma nakúpi 26 mil. CZK za dohodnutý kurz a teda zaplatí dealerovi 1 007 752 EUR. Vidíme, že firma zaplatila naviac 7752 EUR než má zaúčtované. Špekulácia: firma špekuluje na vývoj kurzu, preto sa nezaistí. Do novembra však CZK posilnila (apreciovala) a jej aktuálna hodnota je 25,45 EUR/CZK. Keďže sa nezahedgovala, musí ísť teraz na trh a nakúpiť CZK za aktuálny spotový trh, t.z. vynaloží 1 021 611 EUR, čo je o 13 859 EUR viac než so zaistením.
{{na rozšírenie}}
=== Japonský trh s ryžou ===
Podľa niektorých prameňov dejiny derivátov siahajú až do starovekej [[staroveká Čína|Číny]], no písomne doložené zmienky o takýchto obchodoch pochádzajú zo 17. storočia z [[Japonsko|Japonska]], kde si takto pestovatelia ryže zabezpečovali budúce príjmy z predaja. Na jar potreboval farmár vstupný kapitál (náklady na osivo, mzdy, žatvu). Ak vedel (alebo to aspoň predpokladal), že s danými prostriedkami vypestuje tonu ryže, a našiel obchodníka, ktorý by to na jeseň kúpil, už na jar mohli spraviť dohodu. Takto vznikol prvý futures kontrakt. Farmár sa zaviazal, že za danú cenu (jeho náklady + adekvátny zisk) a v danej lehote dodá ryžu a kupec si ju v danej lehote vyzdvihne. Každý je spokojný: farmár má prostriedky už na jar, kupec má zafixovanú cenu do budúcna a nemusí sa obávať, aký bude vývoj cien tej danej komodity. Samozrejme takáto fixácia ceny je dvojsečná zbraň: pri veľkom suchu a teda nedostatku ryže na trhu rastie jej cena; ak farmár tonu vypestoval, na takomto obchode stráca (mohol ju predať drahšie), ak vypestoval iba 800 kg, musí 200 kg na trhu dokúpiť za tržnú cenu a tým sa znova dostáva do straty. Na druhej strane, ak však bolo úrodné obdobie, ryže je dostatok a tým jej cena klesá – farmár zarobí viacej a kupec na takomto obchode tratí.
 
===19.storočie===
'''Akciový forward''' (equity forward): forward na výmenu pevnej čiastky hotovosti za akciový nástroj k určitému dátumu v budúcnosti. Dohodnutá cena sa nazýva forwardová cena.
Prvé burzy na svete boli založené v Chicagu - Chicago Board of Trade (CBOT) - v roku 1848 a Chicago Mercantile Exchange (CME) v roku 1874. Najprv sa na nich obchodovalo iba s poľnohospodárskymi plodinami, no v súčasnosti plodiny ustupujú na úkor finančných derivátov.
 
===20. storočie ===
'''Komoditný forwad''': nákup nejakej komodity v budúcnosti za forwardovú cenu(viď hore japonský trh s ryžou)
Deriváty expandujú hlavne do nepoľnohospodárskych komodít ([[drahý kov|drahé kovy]]) a finančných nástrojov, ktoré sa stávajú dôležitými pomocníkmi pri riadení tržného rizika.
 
== FuturesÚčel využitia ==
Deriváty sa používajú na:
Obdobný produkt ako forward s niekoľkými odlišnosťami. Futures sa obchoduje na [[burza|burze]], sú to vysoko štandardizované kontrakty čo sa týka objemu a splatnosti (každý 3. piatok mesiaca marec, jún, september, december). Pri uzatváraní kontraktu sú oba subjekty povinné zložiť [[marža|maržový]] vklad v clearingovej ústredni na burze. Ústredňa preberá na seba riziko z obchodov (neuhradenie záväzku klientom nenesie druhý klient, ale ústredňa). Tento počiatočný vklad (initial margin) je iba niekoľko percent z celkového dohodnutého kontraktu (pákový efekt). Účty klientov fungujú na každodennom zúčtovaní zisku a strát na základe rozdielu medzi uzatváracími kurzami bežného a minulého dňa.
* [[zaistenie]] ([[hedging]]): pomocou derivátov je možné fixovať cenu určitého finančného inštrumentu k dohodnutému termínu v budúcnosti. To znamená, že k určitej danej otvorenej pozícii môžeme dohodnúť taký derivátový obchod, ktorého zisk či strata sa budú vyvíjať zrkadlovo k danej pozícii.
* cenová [[špekulácia]]: špekulant otvára novú pozíciu s cieľom profitovať na vývoji cien
* [[arbitráž]]: založená na cenových diferenciách (na rôznych trhoch môžu existovať rôzne ceny rovnakých inštrumentov). Ak sú cenové diferencie väčšie než náklady na takúto [[arbitráž]], potom arbitražér na relatívne podhodnotenom trhu nakupuje a na relatívne nadhodnotenom trhu predáva. Dosahuje takto zisk bez akéhokoľvek rizika. Na podhodnotenom trhu dopyt po takomto inštrumente rastie, tým sa zvýši aj jeho cena a na nadhodnotenom trhu rastie ponuka, tým sa jeho cena znižuje a ceny sa vyrovnajú. V súčasnosti vďaka vysokej prepojenosti trhov je možnosť prevádzať arbitráž veľmi malá.
 
== Swap ==
Vychádza z anglického slova "to swap - vymeniť si", je to termínová zmluva, ktorou sa dva ekonomické subjekty zaväzujú vymeniť si medzi sebou buď dohodnuté predmetné aktíva alebo finančné toky za predom pevne stanovených podmienok.
 
''Úrokové swapy'' (IRS - interest rate swaps): jeden z najčastejšie uzatváraných druhov swapových obchodov, ktoré ekonomické subjekty využívajú najmä na optimalizáciu svojich [[aktívum|aktív]] a [[pasívum|pasív]]. Je to termínová zmluva, v ktorej sa subjekty zaväzujú previesť si predom dohodnuté finančné toky odpovedajúce úrokovým platbám za teoreticky si vzájomne poskytnuté rovnako veľké [[úver]]y, denominované v rovnakej mene. To znamená, že si medzi sebou vyplatia iba rozdiel dohodnutých úrokov, nikto nikomu nedlží [[istina|istinu]].
 
==Zdroje ==
''Menové swapy'' (currency swaps): subjekty si vzájomne vymenia úrokové platby denominované v dvoch rôznych menách, pričom na začiatku a na konci dochádza i k výmene nominálnych hodnôt podkladových mien za dohodnutý kurz.
*Mezinárodní finance / Jaroslava Durčáková, Martin Mandel, rozš. a dopl. vyd., LinkPraha : Management Press, 2007
*Finanční a komoditní deriváty / Josef Jílek, Grada, 2002
*
*http://www.financnik.cz/komodity/manual/komodity-jak-to-funguje.html
*IAS 39
*Zákon 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
*
 
[[Kategória:Financie]]
''Devizové swapy'': na začiatku sa nakúpi jedna mena proti druhej mene za aktuálny spotový kurz; následne, v okamžiku splatnosti kontraktu realizovaný spätný predaj potom prebehne za predom dohodnutú termínovú cenu.
 
== Opcia ==
Držiteľ opcie má právo buď kúpiť, alebo predať v dohodnutom okamžiku stanovené podkladové aktívum za predom stanovenú cenu. Keďže má právo na kúpu/predaj, toto právo má možnosť využiť alebo nevyužiť, t.z. má právo voľby.
 
'''Vypisovateľ opcie''': ten kto opciu predáva
 
'''Držiteľ opcie''': ten kto opciu nakupuje
 
'''Call opcia vs. put opcia'''
 
Call čiže kúpna opcia je právo na nákup podkladového aktíva v stanovenom termíne a za stanovenú cenu.
 
Put čiže predajná opcia je právo na predaj podkladového aktíva v stanovenom termíne a za stanovenú cenu.
 
'''Príklad''': Slovenský subjekt nakúpil v máji "call opciu" na nákup eur v termíne dodania júl. Realizačnú cenu (SP-strike price) si dohodol na 29 EUR/SKK, prémia je 1EUR/SKK(túto prémiu musí zaplatiť, či už kontrakt využije alebo nie). Ak sa v júni dajú na trhu nakúpiť eurá za 31 EUR/SKK, subjekt uplatní opciu(má nárok na nákup), teda nakúpi eurá za 29 EUR/SKK, plus k tomu pripočíta prémiu 1 EUR/SKK. Celkový náklad na nákup je 30 EUR/SKK. Môže ísť na trh a predať tieto eurá za 31 EUR/SKK a tým dosiahne zisk 1 korunu na euro. Ak bude kurz EUR/SKK v júni na trhu 30 EUR/SKK subjekt využije opciu: nakúpi za 29+1 EUR/SKK - žiaden zisk ani strata. Pri kurze 29 EUR/SKK na trhu je subjekt indiferentný medzi plnením opcie alebo jej prepadnutím a nákupom na spotovom trhu: pri uplatnení opcie platí 29+1, pri nákupe na trhu platí 29, no musí zaplatiť prémiu vo výške 1 EUR/SKK, to znamená že vždy platí 30 EUR/SKK. Pri kurze nižšom než realizačná cena(teda 29 EUR/SKK) subjekt nikdy neuplatní opciu, nakupuje na spotovom trhu a jeho maximálna strata je 1 EUR/SKK. Pri kurzoch vyšších než SP+prémia dosahuje vždycky zisk.
 
[[Kategória:Ekonómia a ekonomika]]
 
[[bg:Дериват (финанси)]]
Řádek 91 ⟶ 88:
[[zh:金融衍生工具]]
[[zh-yue:金融衍生工具]]
 
 
== '''Zdroje:''' ==
 
 
 
http://www.financnik.cz/komodity/manual/komodity-jak-to-funguje.html
 
Mezinárodní finance / Jaroslava Durčáková, Martin Mandel, rozš. a dopl. vyd., LinkPraha : Management Press, 2007
 
Finanční a komoditní deriváty / Josef Jílek, Grada, 2002