Zemplinikum: Rozdiel medzi revíziami

Pri [[Byšta-kúpele|kúpeľoch Byšta]] vystupujú v oblasti o rozlohe asi 5 km x 3 km<ref name="Faryad, 2002">{{cite web|url=http://www.met-map.uni-goettingen.de|title=Metamorphic Map and Database of Carpatho-Balkan-Dinaride Area|publisher=met-map.uni-goettingen.de|date=16.5.2009}}</ref> najstaršie [[kryštalinikum|kryštalinické]] horniny tvorené z vysokostupňových metamorfitov, dvojsľudových a [[biotit]]ických [[pararula|pararúl]]<ref name="Encyklopédia Slovenska">Vladár, J. a kolektív, 1982,: ''Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T - Ž.'' Veda, Bratislava, 774 s.</ref>, [[ortorula|ortorúl]], [[svor (hornina)|svorov]], [[amfibolit]]ov a [[migmatit]]ov. Jedná sa o najstaršie horniny preukázané v oblasti [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]. Ich vek bol na základe staršieho rádiometrického [[Technika datovania|datovania]] určený ako [[Neoproterozoikum|vrchné proterozoikum]]<ref name="Late paleozoic in Western Carpathians">Vozárová, A., Vozár, J., 1988,: ''Late paleozoic in Western Carpathians / Mladšie paleozoikum v Západných Karpatoch.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 303 s.</ref>. Dnes sú tieto údaje niektorými spochybňované, iné údaje totiž poukazujú na mladší [[hercýnske vrásnenie|hercýnsky vek]]<ref name="Faryad, 2002"/>.

Sedimentárne sekvencie nasadajúce na kryštalinikum označované ako zemplínsky permokarbón, tvoria do 2500 m hrubé súvrstvia označované ako [[cejkovská skupina]]. Nad nimi sa nachádzajú mezozoické horniny, [[pieskovec|pieskovce]] a [[karbonát]]y, ktorých tektonická príslušnosť je diskutabilná, keďže sa naviac predpokladá, že na kryštaliniku ležia [[diskordancia|diskordantne]] ako [[príkrov (geológia)|príkrov]], ktorý má opačný zmysel pohybu ako ostatné jednotky Západných Karpát<ref name="Geológia Slovenska.">Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001.: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>.

Obalové jednotky zemplínskeho kryštalinika sú označované ako [[cejkovská skupina]]<ref name="Geologická stavba československých Karpát">Maheľ, M., 1986,: ''Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1.'' Veda, Bratislava, 503 s.</ref>. Tieto horniny sú [[karbón (geochronologická jednotka)|karbónskeho]] a [[perm (geochronologická jednotka)|permského]] veku, prevažne [[Kontinentálne fácie|kontinentálneho]] vývoja. Spodnú časť formácie tvoria [[pieskovec|pieskovce]], [[zlepenec|zlepence]] a [[fylit]]y s tenkými slojmi [[antracit]]u. Rozlíšiteľné sú dva karbónske sedimentačné cykly, oba obsahujúce [[ryolit]]y a ich [[Vulkanoklast|pyroklastiká]]. Nad nimi sa nachádzajú permské [[ílovitá bridlica|ílovité bridlice]], zlepence a pieskovce, tiež s polohami kyslých vulkanitov<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>.