Normalizácia (ČSSR): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
|||
Riadok 6:
Po celú dobu normalizácie boli na území Česko-Slovenska rozmiestnené vojská Sovietskeho zväzu.
== Prológ ==
Demokratizácia česko-slovenskej spoločnosti, ktorá prebiehala pod vedením [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] od konca roka 1967 do augusta 1968 (známa ako [[Pražská jar]]) bola vnímaná sovietskym vedením ako hrozba pre celý socialistický tábor vo sfére vplyvu ZSSR.
Reformnému vedeniu Česko-Slovenska bolo niekoľkokrát signalizované, že ZSSR nie je spokojné s vývojom, reformy však neprestávali a tak sovietske vedenie rozhodlo o [[intervencia|vojenskej intervencii]] s cieľom zvrátiť vývoj v ČSSR.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 začali sovietske vojská, spoločne z vojskami [[Bulharsko|Bulharska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]] a [[NDR]] ([[Rumunsko]], na čele s [[Nicolae Ceauşescu|Nicolajom Ceauşescom]] sa agresie ako jediná krajina [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] nezúčastnilo a odsúdilo ju) [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|obsadzovať územie Česko-Slovenska]]. Praha bola obsadená výsadkovými jednotkami, ktoré pristáli na ruzynskom letisku a čelní predstavitelia štátu na čele s Dubčekom boli internovaní a odvlečení do Moskvy. Na území ČSSR však nedošlo k výraznejším stretom s okupantami, keďže minister obrany [[Martin Dzúr]] vydal ešte v noci rozkaz, aby armáda a ďalšie ozbrojené zložky nekládli postupujúcim armádam odpor.
== Priebeh ==
Od konca augusta, po podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] a návrate česko-slovenských predstaviteľov do vlasti bol postupne oslabovaný vplyv Alexandra Dubčeka a jeho spolupracovníkov a vo vedení sa začínali postupné zmeny. [[17. august]]a 1969 bol do funkcie prvného tajomníka ÚV KSČ zvolený [[Gustáv Husák]]. Cieľom Husákovej normalizácie bolo upevniť vládu komunistickej strany a potvrdiť pozíciu Česko-Slovenska ako oddaného člena socialistického tábora. Normalizačný proces zahŕňal nasledovné kroky:
* konsolidáciu Husákovho vedenia a odstránenie reformných politikov z vedúcich pozícií
* zrušenie alebo úpravu reformných zákonov
* znovunastolenie centrálne kontrolovaného hospodárstva
* obnovenie moci policajného aparátu
* posilnenie spojenectva Česko-Slovenska s ostatnými socialistickými krajinami
V priebehu krátkeho času po získaní moci začalo Husákovo vedenie uskutočňovať čistky. Skutoční a domnelí reformisti boli odstránení z vedúcich pozícií v masmédiách, súdnictve, kultúrnych, spoločenských a politických organizáciách, z nižšieho vedenia strany, a postupne aj z najvyšších straníckych miest. Sám Dubček bol do konca roka 1969 odstránený z predsedníctva strany a v roku 1970 bol zo strany vylúčený. Previerkovými komisiami boli vylúčení nielen členovia strany, ktorí sa zúčastnili na obrodnom procese, ale i tí, ktorí nastupujúcej normalizácii neboli loajálni. Do jari 1971 bolo vylúčených alebo vyšrtnutých približne 30 000 komunistov, ktorí boli tiež postihnutí zákazom výkonu svojich povolaní. Celkovo bolo počas normalizácie vylúčených zo strany až 327 000 ľudí. [http://cs.wikipedia.org/wiki/Normalizace]
Husák tiež posilnil svoju vodcovskú rolu „odložením“ potenciálnych rivalov na rôzne pozície vzniknuté vytvorením česko-slovenskej federácie.
Už prebiehajúci proces normalizácie bol potvrdený zasadaním Ústredného výboru KSČ z 11. a 12. decembra 1970. Nové Husákovo vedenie strany na ňom prijalo tzv. [[Poučenie z krízového vývoja]]. Tento text popisuje priebeh a ukončenie Pražskej jari z hľadiska stalinistického videnia sveta. Toto poučenie ovplyvňovalo život spoločnosti až do roku 1989.
Po konsolidovaní moci Husákovo vedenie pristúpilo k zmene zákonov, ktorými bola formovaná Pražská jar, napr. zákon o Národnom fronte a tlačový zákon. Tým bola efektívne znovazavedená [[cenzúra]]. Podniky, ktoré počas reformného obdobia dostali značnú nezávislosť, boli znova centrálne riadené a plnili centrálne plánované kvóty.
V priebehu normalizácie boli po krátkom reformnom uvoľnení hraničného režimu výrazne obmedzené možnosti vycestovania občanov do zahraničia, najmä do kapitalistickej cudziny.
Husák tiež stabilizoval vzťahy so socialistickými susedmi ČSSR, nasledovali časté návštevy spriatelených krajín a česko-slovenské hospodárstvo bolo budované na užšie previazanie so štátmi sovietskeho bloku.
Už v máji 1971 Husák na XIV. zjazde KSČ referoval, že proces normalizácie bol úspešne dokončený a Česko-Slovensko je pripravené na ďalšie etapy budovania socializmu.
Od roku 1971 do polovice 80. rokov bol v strane a spoločnosti len udržiavaný ''status quo''. Husák sa snažil čo najviac dodržiavať politiku, ktorá mu bola naordinovaná zo Sovietskeho zväzu, aby predišiel opakovaniu udalostí rokov 1967-1968, no pritom používať čo najmenej represívne metódy.
Jedným z dôsledkom Husákovej politiky boli len minimálne zmeny vo vedení Česko-Slovenska počas nasledujúcich dvadsiatich rokov. Sám Husák ostal na čele strany až do roku [[1987]], keď bol vystriedaný [[Miloš Jakeš|Miloušom Jakešom]] a od roku [[1975]] do konca roku [[1989]] bol aj
prezidentom ČSSR. Podobná situácia vládla aj na Slovensku, keď po krátkom období od januára do mája 1969, keď bol predsedom vlády „nespoľahlivý“ [[Štefan Sádovský]] bol predsedom vlády takmer 20 rokov [[Peter Colotka]] (do októbra 1988).
Od polovice 80. rokov neostalinistický česko-slovenský systém čelil čoraz väčšiemu vnútornému i vonkajšiemu tlaku. Ekonomická situácia krajiny sa v 80. rokoch začala zhoršovať a hospodárstvo nebolo schopné produkovať výrobky a služby, ktoré spoločnosť požadovala, aj kvôli vzrastajúcej súkromnej spotrebe. Tlak na zmenu zvnútra prichádzal na Slovensku najmä od náboženských aktivistov (napr. [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]]), v Česku prevažne z [[disident]]ských skupín, ako napr. [[Charta 77]] (napr. [[Václav Havel]], [[Jan Patočka]] a i.).
Významným vonkajším vplyvom, ktorý ovplyvnil ochabovanie normalizácie bolo zvolenie [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] za generálneho tajomníka ÚV KSSZ v roku 1985. Gorbačov začal zavádzať reformy, ktoré sa v mnohom podobali Dubčekovým reformám spred dvadsiatich rokov - politika ''glasnosti'' a prestavba (''perestrojka'') v konečnom dôsledku urýchlili zmeny, ktoré v Česko-Slovensku vyvrcholili koncom roka [[1989]] [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]].
== Odboj proti normalizácii ==
| |||